Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri pohľade na regióny vyplýva, že najviac firiem podporujúcich ekologické inovácie je v Trnavskom kraji.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) - Takmer tretina firiem (31 %) na Slovensku už v uplynulom období zaviedla rôzne opatrenia na zníženie svojho negatívneho vplyvu na životné prostredie, zatiaľ čo ďalších 46 % podnikateľov takéto opatrenia zavádza teraz. Naopak, necelá pätina opýtaných (18 %) uviedla, že ekologické inovácie nezavádza, ani to v budúcnosti neplánuje. Vyplýva to z prieskumu medzi stovkami firiem na Slovensku, ktorý pre ČSOB realizovala agentúra Datank.
"Šetrenie životného prostredia je mojím životným krédom a podriaďujem tomu aj fungovanie firmy," uviedol v prieskume Marian Pánik, spolumajiteľ spoločnosti PROFI Stavebné hmoty. Platí pritom, že čím je firma väčšia, tým viac sa v tejto oblasti angažuje. Viac ako dve pätiny firiem (42 %) k ekologickým inováciám motivuje spoločenská zodpovednosť a takmer tretina opýtaných to jednoducho považuje za správne a prirodzené. Zhruba 16 % firiem má zavádzanie ekologických procesov a inovácií nariadené legislatívou.
"Keď sme sa firiem pýtali na dôvody, prečo ekologické opatrenia neimplementujú, najčastejšie hovorili o tom, že v rámci svojich podnikateľských činností firmy nemajú šancu ovplyvniť životné prostredie. Najvyššie zastúpenie spomedzi týchto firiem bolo z oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv a údržby, ako aj administratívy," vysvetľuje Dáša Polláková, manažérka Oddelenia pre malé a stredné podniky banky.
Pri pohľade na regióny vyplýva, že najviac firiem podporujúcich ekologické inovácie je v Trnavskom kraji, kde 85 % oslovených spoločností už zaviedlo, alebo sa chystá zaviesť opatrenia chrániace životné prostredie. Naopak, najviac firiem s presne opačnými plánmi je v Nitrianskom kraji, a to štvrtina oslovených.
Bez ohľadu na veľkosť firmy vedie ako najčastejšie opatrenie recyklácia odpadu, ktorú si aktívne osvojila viac ako tretina opýtaných (36 %) a 17 % podnikateľov siaha po úsporných elektrospotrebičoch. Zhruba 15 % firiem používa vo výrobe nové ekologické materiály alebo ekologické obalové materiály a 8 % podnikateľov pracuje s ekologickými technológiami.
„Zelenší“ prístup znamená v prípade niektorých odvetví aj vyššie investície. Väčšina firiem oslovených (70 %) v prieskume uviedla, že s tým spojené dodatočné náklady nepremieta, resp. nepremietne do koncových cien. "Samozrejme, v tomto prípade je rozhodujúce to, v ktorom odvetví firma pôsobí a pre ktorý typ opatrenia sa rozhodla. V priemere 7 zo 100 oslovených podnikateľov tieto náklady započítava do hodnoty výrobku či služby a ďalšia takmer štvrtina firiem premieta náklady na ekologické inovácie do ceny výrobkov a služieb čiastočne," dopĺňa Polláková.
Financie a nevyhnutné investície sú aj častými dôvodmi, ktoré podnikatelia zvažujú pri ekologickejšom fungovaní. Tretina firiem sa zdráha byť ekologická práve pre finančnú náročnosť investícií do ochrany životného prostredia.
Ďalších 14 % podnikateľov je zviazaných legislatívou, 6 % firiem sa sťažuje na nedostatok odborníkov, 5 % podnikateľov chýba dopyt zo strany klientov a 17 % firiem podniká v takom odbore, ktorý ekologické opatrenie neumožňuje. Skepticizmus je hlavným dôvodom v prípade dvoch percent oslovených.
"Šetrenie životného prostredia je mojím životným krédom a podriaďujem tomu aj fungovanie firmy," uviedol v prieskume Marian Pánik, spolumajiteľ spoločnosti PROFI Stavebné hmoty. Platí pritom, že čím je firma väčšia, tým viac sa v tejto oblasti angažuje. Viac ako dve pätiny firiem (42 %) k ekologickým inováciám motivuje spoločenská zodpovednosť a takmer tretina opýtaných to jednoducho považuje za správne a prirodzené. Zhruba 16 % firiem má zavádzanie ekologických procesov a inovácií nariadené legislatívou.
"Keď sme sa firiem pýtali na dôvody, prečo ekologické opatrenia neimplementujú, najčastejšie hovorili o tom, že v rámci svojich podnikateľských činností firmy nemajú šancu ovplyvniť životné prostredie. Najvyššie zastúpenie spomedzi týchto firiem bolo z oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv a údržby, ako aj administratívy," vysvetľuje Dáša Polláková, manažérka Oddelenia pre malé a stredné podniky banky.
Pri pohľade na regióny vyplýva, že najviac firiem podporujúcich ekologické inovácie je v Trnavskom kraji, kde 85 % oslovených spoločností už zaviedlo, alebo sa chystá zaviesť opatrenia chrániace životné prostredie. Naopak, najviac firiem s presne opačnými plánmi je v Nitrianskom kraji, a to štvrtina oslovených.
Bez ohľadu na veľkosť firmy vedie ako najčastejšie opatrenie recyklácia odpadu, ktorú si aktívne osvojila viac ako tretina opýtaných (36 %) a 17 % podnikateľov siaha po úsporných elektrospotrebičoch. Zhruba 15 % firiem používa vo výrobe nové ekologické materiály alebo ekologické obalové materiály a 8 % podnikateľov pracuje s ekologickými technológiami.
„Zelenší“ prístup znamená v prípade niektorých odvetví aj vyššie investície. Väčšina firiem oslovených (70 %) v prieskume uviedla, že s tým spojené dodatočné náklady nepremieta, resp. nepremietne do koncových cien. "Samozrejme, v tomto prípade je rozhodujúce to, v ktorom odvetví firma pôsobí a pre ktorý typ opatrenia sa rozhodla. V priemere 7 zo 100 oslovených podnikateľov tieto náklady započítava do hodnoty výrobku či služby a ďalšia takmer štvrtina firiem premieta náklady na ekologické inovácie do ceny výrobkov a služieb čiastočne," dopĺňa Polláková.
Financie a nevyhnutné investície sú aj častými dôvodmi, ktoré podnikatelia zvažujú pri ekologickejšom fungovaní. Tretina firiem sa zdráha byť ekologická práve pre finančnú náročnosť investícií do ochrany životného prostredia.
Ďalších 14 % podnikateľov je zviazaných legislatívou, 6 % firiem sa sťažuje na nedostatok odborníkov, 5 % podnikateľov chýba dopyt zo strany klientov a 17 % firiem podniká v takom odbore, ktorý ekologické opatrenie neumožňuje. Skepticizmus je hlavným dôvodom v prípade dvoch percent oslovených.
