Bratislava 26. apríla (OTS) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyčerpali z prostriedkov Operačného programu doprava (OPD) 2007 - 2013 do 10. apríla 2013 čiastku 457 666 475,89 EUR.
Zmodernizovaných bolo napríklad viac ako 52 kilometrov tratí v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Viac v rozhovore pre TA SR prezradil generálny riaditeľ ŽSR Štefan Hlinka.
Koľko peňazí ste mali na oblasť železničnej infraštruktúry vyčlenených z Operačného programu Doprava v aktuálnom programovom období 2007 až 2013? Akú sumu z nich ste doteraz zazmluvnili a koľko reálne vyčerpali?
Z prostriedkov Operačného programu doprava 2007 - 2013 ŽSR vyčerpali do 10. apríla 2013 čiastku 457 666 475,89 EUR. Z ostatných zdrojov bolo čerpanie k tomu istému dátumu nasledovné: spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu vo výške 80 764 672,25 EUR, kapitálové transfery vo výške 67 257 936,17 EUR a vlastné zdroje (predfinancovanie záverečných 5%) vo výške 10 199 647,37 EUR. Celkové úhrady voči dodávateľom (bez DPH) do 10. apríla tohto roku boli vo výške 615 888 731,68 EUR.
Na čo všetko používate prostriedky z Operačného programu Doprava?
Železnice SR sú konečným prijímateľom troch prioritných osí, a to prioritnej osi 1, 3 a 4. V prioritnej osi 1 ide o modernizáciu železničnej infraštruktúry, prioritná os 3 je zameraná na terminály intermodálnej prepravy a prioritná os 4 sa týka integrovaného dopravného systému. Prostriedky boli a sú používané na nasledovných stavbách: modernizácia koridoru VI. v úseku Žilina – Krásno; modernizácia V. koridoru v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov, ktorá je rozdelená na 6 ďalších etáp a to Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (I a II. Etapa), Zlatovce – Trenčianska Teplá (III etapa), Trenčianská Teplá – Beluša (IV a V etapa) a Beluša – Púchov (VI etapa); realizácia zriaďovacej stanice Žilina Teplička. Samozrejme, z prostriedkov EÚ zabezpečujeme financovanie aj projektových dokumentácií na úseky železničných koridorov Krásno nad Kysucou – Čadca - štátna hranica s Českou republikou, Liptovský Mikuláš – Poprad, Poprad Krompachy, Krompachy – Kysak a Kysak Košice. Ďalej sa z eurofondov spolufinancujú aj terminály intermodálnej prepravy a IDS, pod ktoré patrí budovanie TIOP, ako aj elektrifikácií tratí napr. Bánovce – Humenné a Moldava – Košice.
Eurofondy plánujete využiť napríklad na modernizáciu železničnej trate z Bratislavy smerom na východ Slovenska. Koľko kilometrov koľajníc ste už takto zmodernizovali? Kam sa v tomto projekte chcete dostať do konca roka 2015?
Z predvstupových fondov, teda z Programového obdobia 2004-2006, bola zmodernizovaná trať na V. koridore v úseku Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom v dĺžke takmer 92 km. Z prostriedkov Programového obdobia 2007 – 2013 bola zmodernizovaná trať v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 km, v úseku Trenčianska Teplá – Beluša v dĺžke takmer 16 km a trať na VI. Koridore v úseku Žilina – Krásno v dĺžke 18,9 km. Do konca roku 2015 plánujeme zmodernizovať trať na V. koridore po ŽST Púchov (vrátane).
Kedy by mohla byť železničná trať na Slovensku celá zmodernizovaná na rýchlosť 160 km/h? Koľko hodín by v takomto prípade trvala cesta z Bratislavy do Košíc v porovnaní so súčasnosťou?
Okrem uvedených stavieb pripravujeme v súčasnosti aj projektovú dokumentáciu na ďalšie úseky modernizácie koridoru V a VI, a to konkrétne: Krásno nad Kysucou – Čadca- štátna hranica ČR, Liptovský Mikuláš – Poprad, Poprad Krompachy, Krompachy – Kysak a Kysak Košice. Ide však o technicky a realizačne náročné stavby, ktoré zahŕňajú množstvo tunelov, umelých stavieb, koľajových traťových a staničných úprav. Ich realizácia je závislá aj od budúcich OPD a alokovaných objemov pre ŽSR ako konečného prijímateľa. Z toho dôvodu hovoriť o termínoch ukončenia modernizácie trate až do Košíc je ešte predčasné. Robíme však všetko pre to, aby sa nám naše priority v oblasti modernizácie koridorov podarilo riešiť v čo najkratších termínoch.
Modernizujete v rámci Operačného programu Doprava aj železničné stanice? Ak áno, ktoré ste takto upravili a ktoré ďalšie plánujete ešte v tomto programovom období?
Z eurofondov boli zmodernizované všetky stanice, ktoré som spomínal v predchádzajúcich odpovediach. Modernizácia železničných staníc pozostáva z modernizácie železničného spodku, železničného zvršku, vybudovania nástupíšť vrátane ich zastrešenia, podchodov, ktoré sú opatrené prvkami zabezpečujúcimi pohyb imobilných osôb (rampy a výťahy), trakčného vedenia, oznamovacích a informačných zariadení. Samotné budovy v železničných staniciach sú modernizované len v nevyhnutnom rozsahu napr. priestory na umiestnenie technológie zabezpečovacieho zariadenia. Nová staničná budova bude zrealizovaná v ŽST Púchov.
Na čo všetko by ste chceli použiť fondy EÚ v nasledujúcom programovom období 2014 až 2020? Aký objem peňazí by ste v ideálnom prípade chceli získať?
V roku 2014 budeme v rámci modernizácie koridorov pokračovať v realizácii stavieb, ktoré boli zahájené v priebehu Operačného programu Doprava 2007 - 2013. Ide o stavby na úseku trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov nasledovne: Zlatovce - Trenčianska Teplá v roku 2015, Trenčianská Teplá - Beluša v roku 2014, Beluša - Púchov v roku 2015 a úsek trate Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce bude ukončený v roku 2013. Čo sa týka ďalšieho Operačného programu na obdobie rokov 2014 - 2020 nie je možné špecifikovať, ktoré konkrétne stavby budú zaradené v OPD 2014 – 2020, nakoľko v súčasnosti sa pripravujú podklady ako napr. sektorová analýza či dopravná stratégia. Práve tie budú základom pre tvorbu tzv. masterplanu, čo je východiskom pre stanovenie zoznamu stavieb zaradených do OPD
Neuvažovali ste napríklad nad tým, že by ste eurofondy použili napríklad aj na transformáciu nepoužívaných koľají na cyklotrasy?
ŽSR nevyužívajú túto formu, nakoľko budovanie a prevádzka cyklotrás nie je a nebude predmetom ich činnosti. Budovanie a prevádzka cyklotrás je v kompetencii obcí, miest, samosprávnych krajov, alebo záujmových združení. Ak pri modernizácii opúšťame pôvodnú trasu, a táto je využiteľná aj na vybudovanie cyklotrasy, resp. na iné aktivity, je možné ponúknuť opustené územie týmto subjektom, ktoré však samotný zámer už realizujú vo vlastnej réžii a na ich náklady, napr. aj s využitím fondov EÚ. To isté platí aj pri tratiach, na ktorých bola zrušená doprava na dráhe a prevádzka dráhy. Ako príklad možno uviesť pripravovaný prevod nevyužívanej trate Rimavská Sobota – Poltár zo ŽSR na Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 154/2013 dňa 3. apríla 2013.
