Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedol analytik portálu Energie pre Vás Jozef Badida.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa asi zbláznila. V reakcii na zasadnutie lídrov OPEC, ktorí v prvý júnový týždeň v rakúskej metropole nepodporili rast cien ropy, to pre TASR uviedol analytik portálu Energie pre Vás Jozef Badida.
Pripomenul, že v súčasnosti sa severomorská ropa Brent predáva za 65 USD/barel, hoci pred rokom sa jej cena pohybovala ešte okolo 115 USD/barel. "Každému musí byť teda jasné, že rozpočty producentov ropy výrazne utrpeli. Umelé zvýšenie cien by OPEC ľahko dosiahol, ak by obmedzil svoju produkciu, a tým znížil objem ropy na svetových trhoch. No nestalo sa," podčiarkol.
V prvom rade si podľa neho treba uvedomiť, že OPEC združuje celkom rozdielne krajiny, dokonca regionálnych rivalov. Hegemónom je určite Saudská Arábia, ktorá v priestore Blízkeho východu bojuje o vplyv predovšetkým s Iránom. Vyššia predajná cena by Teherán určite posilnila, čo Rijádu nevyhovuje.
"Nízka cena ropy je pre OPEC určite problémom, ale väčšmi ohrozuje rozvoj akýchkoľvek alternatív. Nie je tajomstvom, že súčasný prebytok tejto komodity spôsobila bridlicová revolúcia v Severnej Amerike. Avšak ťažba nekonvenčnej ropy z bridlíc v USA či ropných pieskov v Kanade je finančne náročnejšia, a tak sa jej rast za súčasných podmienok prirodzene spomalil," vysvetlil Badida.
Podobne podľa neho dochádza k prehodnocovaniu investícií do drahších projektov, akými sú produkcia v Arktíde alebo vo väčších morských hlbinách. Automaticky sa tiež znižuje motivácia investovať do alternatívnych pohonov ako napríklad elektromobilov, čo môže mať negatívny dosah na hľadanie riešení klimatických zmien.
"Určite zaujímavý je aj pohľad jednotlivých krajín a expertov na optimálnu cenu ropu. Pokiaľ ministri producentských štátov Iraku a Venezuely by najradšej predávali ropu za cenu 75 až 80 USD/barel, minister z Indie, krajiny závislej od dovozu a hladnej po energonosičoch, bol celkom spokojný so súčasnou cenou 65 USD/barel," doplnil.
Badida zároveň poznamenal, že v tejto prvej lige svetovej energetiky malo svojho zástupcu aj Slovensko, a to v osobe generálneho tajomníka Energetickej charty Urbana Rusnáka, podľa ktorého stabilitu zabezpečuje rozpätie pri cene ropy na úrovni 60 až 70 USD/barel.
"Tak či onak, želania sú jedna vec a realita druhá. Dohodu na znížení produkcie OPEC by podporili Irán, Venezuela, či Nigéria a pridali by sa aj Rusi, stojaci mimo štruktúr tohto združenia. Bez súhlasu Saudskej Arábie, ktorá strategicky obmedzuje svojich konkurentov, to však nepôjde. A to sa ešte môžeme tešiť na postupné zvyšovanie ťažby Iránu po očakávanom zrušení medzinárodných sankcií. Ďalšie dva milióny barelov iránskej ropy s jej cenou ešte určite zamávajú," dodal analytik.
(1 EUR = 1,1218 USD)
Pripomenul, že v súčasnosti sa severomorská ropa Brent predáva za 65 USD/barel, hoci pred rokom sa jej cena pohybovala ešte okolo 115 USD/barel. "Každému musí byť teda jasné, že rozpočty producentov ropy výrazne utrpeli. Umelé zvýšenie cien by OPEC ľahko dosiahol, ak by obmedzil svoju produkciu, a tým znížil objem ropy na svetových trhoch. No nestalo sa," podčiarkol.
V prvom rade si podľa neho treba uvedomiť, že OPEC združuje celkom rozdielne krajiny, dokonca regionálnych rivalov. Hegemónom je určite Saudská Arábia, ktorá v priestore Blízkeho východu bojuje o vplyv predovšetkým s Iránom. Vyššia predajná cena by Teherán určite posilnila, čo Rijádu nevyhovuje.
"Nízka cena ropy je pre OPEC určite problémom, ale väčšmi ohrozuje rozvoj akýchkoľvek alternatív. Nie je tajomstvom, že súčasný prebytok tejto komodity spôsobila bridlicová revolúcia v Severnej Amerike. Avšak ťažba nekonvenčnej ropy z bridlíc v USA či ropných pieskov v Kanade je finančne náročnejšia, a tak sa jej rast za súčasných podmienok prirodzene spomalil," vysvetlil Badida.
Podobne podľa neho dochádza k prehodnocovaniu investícií do drahších projektov, akými sú produkcia v Arktíde alebo vo väčších morských hlbinách. Automaticky sa tiež znižuje motivácia investovať do alternatívnych pohonov ako napríklad elektromobilov, čo môže mať negatívny dosah na hľadanie riešení klimatických zmien.
"Určite zaujímavý je aj pohľad jednotlivých krajín a expertov na optimálnu cenu ropu. Pokiaľ ministri producentských štátov Iraku a Venezuely by najradšej predávali ropu za cenu 75 až 80 USD/barel, minister z Indie, krajiny závislej od dovozu a hladnej po energonosičoch, bol celkom spokojný so súčasnou cenou 65 USD/barel," doplnil.
Badida zároveň poznamenal, že v tejto prvej lige svetovej energetiky malo svojho zástupcu aj Slovensko, a to v osobe generálneho tajomníka Energetickej charty Urbana Rusnáka, podľa ktorého stabilitu zabezpečuje rozpätie pri cene ropy na úrovni 60 až 70 USD/barel.
"Tak či onak, želania sú jedna vec a realita druhá. Dohodu na znížení produkcie OPEC by podporili Irán, Venezuela, či Nigéria a pridali by sa aj Rusi, stojaci mimo štruktúr tohto združenia. Bez súhlasu Saudskej Arábie, ktorá strategicky obmedzuje svojich konkurentov, to však nepôjde. A to sa ešte môžeme tešiť na postupné zvyšovanie ťažby Iránu po očakávanom zrušení medzinárodných sankcií. Ďalšie dva milióny barelov iránskej ropy s jej cenou ešte určite zamávajú," dodal analytik.
(1 EUR = 1,1218 USD)
