Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V predchádzajúcich dňoch prebiehali intenzívne rokovania, keďže sa Saudská Arábia snažila presvedčiť africké krajiny, aby sa pridali a akceptovali nižšie kvóty.
Autor TASR
Viedeň 30. novembra (TASR) - Členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) údajne dosiahli predbežnú dohodu o ďalšom znížení dodávok ropy na trhy o viac ako milión barelov (1 barel = 159 litrov) denne. Uviedli to dva zdroje z ropného kartelu, ktoré nechceli byť menované. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a AFP.
Kartel a jeho desať spojencov zo širšej aliancie OPEC+ zabezpečujú viac ako 40 % z globálnych dodávok ropy na trhy, čo predstavuje približne 43 miliónov barelov denne.
Členovia ropného kartelu OPEC začali online rokovania o 12.00 h SEČ. O 15.30 h SEČ by sa malo začať stretnutie ministrov energetiky zo širšej aliancie OPEC+ vrátane Ruska, na ktorom sa rozhodne o budúcoročnej ťažobnej politike.
Pred stretnutím prenikli do médií správy o nezhodách ohľadne ťažobných kvót, ktoré viedli k odkladu kľúčového zasadnutia o štyri dni na 30. novembra z pôvodného termínu 25. a 26. novembra. Dôvodom odkladu bol najmä odmietavý postoj afrických producentov k ďalšiemu zníženiu ťažby.
V predchádzajúcich mesiacoch deväť členov OPEC+ vrátane Saudskej Arábie, Ruska a Iraku znížilo ťažbu. Neskôr Rijád a Moskva navyše k tomu od júla dobrovoľne zredukovali svoju produkciu dohromady o ďalších 1,3 milióna barelov denne (o 300.000 Rusko a o zvyšok Saudská Arábia).
V predchádzajúcich dňoch prebiehali intenzívne rokovania, keďže sa Saudská Arábia snažila presvedčiť africké krajiny, aby sa pridali a akceptovali nižšie kvóty.
Angola a Nigéria podľa zdrojov z aliancie patria medzi tých, ktorí sa zdráhajú pridať k dohode a snažia sa naopak zvýšiť produkciu, aby si zabezpečili zahraničnú menu.
Od konca roku 2022 aliancia zredukovala svoje dodávky na trhy o približne päť miliónov barelov denne. Na prvom osobnom stretnutí po pandémii ochorenia COVID-19 sa dohodla na znížení produkcie o približne dva milióny barelov/deň, v máji 2023 zaviedla ďalšie škrty v celkovej výške 1,6 milióna barelov denne. O mesiac neskôr Rijád oznámil, že dobrovoľne stiahne z trhu ďalší milión barelov, pričom toto rozhodnutie predlžoval každý mesiac až do konca roku 2023. V menšej miere ho nasledovalo Rusko (-300.000 barelov).
Investori však varovali, že zníženie produkcie nemusí stačiť na zabránenie poklesu cien ropy. Tie sa držia ďaleko od maxima takmer 140 USD (127,45 eura) za barel, ktoré dosiahli vlani po ruskej invázii na Ukrajinu. Zostávajú však nad priemerom za uplynulých päť rokov. V súčasnosti sa pohybujú okolo úrovne 80 USD za barel, pričom v septembri dosiahli takmer 100 USD/barel.
Medzi výrobcami pretrvávajú obavy z poklesu dopytu po rope, keďže ekonomiky sa spomaľujú, najmä čínska, ktorá je najväčším svetovým dovozcom ropy.
Na strane ponuky ťažba ropy v USA a Brazílii vzrástla na rekordné maximá. Aj členovia OPEC+ oslobodení od škrtov, ako sú Líbya, Venezuela a Irán, zvýšili svoju produkciu.
(1 EUR = 1,0985 USD)
Kartel a jeho desať spojencov zo širšej aliancie OPEC+ zabezpečujú viac ako 40 % z globálnych dodávok ropy na trhy, čo predstavuje približne 43 miliónov barelov denne.
Členovia ropného kartelu OPEC začali online rokovania o 12.00 h SEČ. O 15.30 h SEČ by sa malo začať stretnutie ministrov energetiky zo širšej aliancie OPEC+ vrátane Ruska, na ktorom sa rozhodne o budúcoročnej ťažobnej politike.
Pred stretnutím prenikli do médií správy o nezhodách ohľadne ťažobných kvót, ktoré viedli k odkladu kľúčového zasadnutia o štyri dni na 30. novembra z pôvodného termínu 25. a 26. novembra. Dôvodom odkladu bol najmä odmietavý postoj afrických producentov k ďalšiemu zníženiu ťažby.
V predchádzajúcich mesiacoch deväť členov OPEC+ vrátane Saudskej Arábie, Ruska a Iraku znížilo ťažbu. Neskôr Rijád a Moskva navyše k tomu od júla dobrovoľne zredukovali svoju produkciu dohromady o ďalších 1,3 milióna barelov denne (o 300.000 Rusko a o zvyšok Saudská Arábia).
V predchádzajúcich dňoch prebiehali intenzívne rokovania, keďže sa Saudská Arábia snažila presvedčiť africké krajiny, aby sa pridali a akceptovali nižšie kvóty.
Angola a Nigéria podľa zdrojov z aliancie patria medzi tých, ktorí sa zdráhajú pridať k dohode a snažia sa naopak zvýšiť produkciu, aby si zabezpečili zahraničnú menu.
Od konca roku 2022 aliancia zredukovala svoje dodávky na trhy o približne päť miliónov barelov denne. Na prvom osobnom stretnutí po pandémii ochorenia COVID-19 sa dohodla na znížení produkcie o približne dva milióny barelov/deň, v máji 2023 zaviedla ďalšie škrty v celkovej výške 1,6 milióna barelov denne. O mesiac neskôr Rijád oznámil, že dobrovoľne stiahne z trhu ďalší milión barelov, pričom toto rozhodnutie predlžoval každý mesiac až do konca roku 2023. V menšej miere ho nasledovalo Rusko (-300.000 barelov).
Investori však varovali, že zníženie produkcie nemusí stačiť na zabránenie poklesu cien ropy. Tie sa držia ďaleko od maxima takmer 140 USD (127,45 eura) za barel, ktoré dosiahli vlani po ruskej invázii na Ukrajinu. Zostávajú však nad priemerom za uplynulých päť rokov. V súčasnosti sa pohybujú okolo úrovne 80 USD za barel, pričom v septembri dosiahli takmer 100 USD/barel.
Medzi výrobcami pretrvávajú obavy z poklesu dopytu po rope, keďže ekonomiky sa spomaľujú, najmä čínska, ktorá je najväčším svetovým dovozcom ropy.
Na strane ponuky ťažba ropy v USA a Brazílii vzrástla na rekordné maximá. Aj členovia OPEC+ oslobodení od škrtov, ako sú Líbya, Venezuela a Irán, zvýšili svoju produkciu.
(1 EUR = 1,0985 USD)
