Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pod návrh sa nepodpísala len strana Most-Híd.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. februára (TASR) – Štyri opozičné strany SDKÚ-DS, KDH, SaS a hnutie OĽaNO predložili do Národnej rady (NR) SR návrh ústavného zákona, ktorý má zastabilizovať dôchodkový systém na Slovensku.
Strany chcú dosiahnuť, aby sa odvod zamestnancov do druhého piliera zvýšil zo 4 % na minimálne 6 % hrubej mzdy. Obsahom právnej normy je tiež ústavné zakotvenie nadviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Pod návrh sa nepodpísala len strana Most-Híd. "Predkladáme do NR SR ústavný návrh zákona. Je to výsledok takmer dvojročnej snahy o to, aby bol dôchodkový systém stabilný, predvídateľný a bezpečný pre budúcich dôchodcov," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Podľa jeho slov sa v tomto návrhu zákona deklaruje, že ochrana vlastníctva dôchodkových úspor požíva ústavnú ochranu a je nespochybniteľná. "Garantuje sa tam, že výška príspevku sa bude postupne od roku 2017 zvyšovať zo súčasných 4 % až na konečných minimálne 6 %," priblížil Kaník. Zároveň zdôraznil, že ak bude v budúcnosti vôľa politických strán, ktoré budú pri moci, môžu tieto príspevky ďalej zvyšovať.
Ústavná ochrana dôchodkového systému je podľa predsedu strany SaS Richarda Sulíka dôležitá aj preto, že najbližších 35 rokov bude počet dôchodcov pribúdať. "Pokiaľ sa nič vážne neudeje, buď skolabuje dôchodkové zabezpečenie, alebo budeme musieť platiť obrovské čiastky aj na vybilancovanie prvého piliera," zdôvodnil Sulík, prečo podporuje predložený návrh ústavného zákona.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič je zase presvedčený, že prijatie ústavného zákona prispeje k väčšej ochrane budúcich dôchodcov pred politikmi. "Vždy, keď sa zmení vláda, tak tá nová siahne do nastavenia dôchodkového systému. Menia parametre nastavenia, a tým pádom spôsobujú nestabilitu," myslí si Matovič.
Opozícia chce opäť o návrhu ústavného zákona rokovať aj s vládnou stranou Smer-SD. Na túto tému sa pritom politici z radov opozície aj koalície stretli ešte vo februári 2013. Ako uviedol pre TASR Michal Jurči z tlačového oddelenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, rokovania v minulosti "nezabrzdil" rezort práce, vláda ani koalícia, ale práve opozícia, ktorá sa nevedela dohodnúť na obsahu návrhu zákona.
Strany chcú dosiahnuť, aby sa odvod zamestnancov do druhého piliera zvýšil zo 4 % na minimálne 6 % hrubej mzdy. Obsahom právnej normy je tiež ústavné zakotvenie nadviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Pod návrh sa nepodpísala len strana Most-Híd. "Predkladáme do NR SR ústavný návrh zákona. Je to výsledok takmer dvojročnej snahy o to, aby bol dôchodkový systém stabilný, predvídateľný a bezpečný pre budúcich dôchodcov," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Podľa jeho slov sa v tomto návrhu zákona deklaruje, že ochrana vlastníctva dôchodkových úspor požíva ústavnú ochranu a je nespochybniteľná. "Garantuje sa tam, že výška príspevku sa bude postupne od roku 2017 zvyšovať zo súčasných 4 % až na konečných minimálne 6 %," priblížil Kaník. Zároveň zdôraznil, že ak bude v budúcnosti vôľa politických strán, ktoré budú pri moci, môžu tieto príspevky ďalej zvyšovať.
Ústavná ochrana dôchodkového systému je podľa predsedu strany SaS Richarda Sulíka dôležitá aj preto, že najbližších 35 rokov bude počet dôchodcov pribúdať. "Pokiaľ sa nič vážne neudeje, buď skolabuje dôchodkové zabezpečenie, alebo budeme musieť platiť obrovské čiastky aj na vybilancovanie prvého piliera," zdôvodnil Sulík, prečo podporuje predložený návrh ústavného zákona.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič je zase presvedčený, že prijatie ústavného zákona prispeje k väčšej ochrane budúcich dôchodcov pred politikmi. "Vždy, keď sa zmení vláda, tak tá nová siahne do nastavenia dôchodkového systému. Menia parametre nastavenia, a tým pádom spôsobujú nestabilitu," myslí si Matovič.
Opozícia chce opäť o návrhu ústavného zákona rokovať aj s vládnou stranou Smer-SD. Na túto tému sa pritom politici z radov opozície aj koalície stretli ešte vo februári 2013. Ako uviedol pre TASR Michal Jurči z tlačového oddelenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, rokovania v minulosti "nezabrzdil" rezort práce, vláda ani koalícia, ale práve opozícia, ktorá sa nevedela dohodnúť na obsahu návrhu zákona.
