Bratislava 27. marca (TASR) - Americké clá na dovoz automobilov, ktoré by mali začať platiť od budúcej stredy (2. 4.), budú mať výrazný negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku, hrubý domáci produkt aj zamestnanosť. Vláda by sa mala usilovať na pôde EÚ zabrániť eskalácii obchodnej vojny, no zároveň by mala podporovať nové investície a rušiť opatrenia, ktoré firmy od podnikania na Slovensku odrádzajú. Uviedli to vo štvrtok opozičné strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS). Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) dúfa, že clá budú odložené.

„Prvé kroky vlády by mali byť, že by sa mali hľadať úspory na výdavkovej strane (rozpočtu), pretože ak sa to neudeje, tak zasa bude deficit vyšší so všetkými negatívami, s predražovaním potrebných úverov,“ uviedol poslanec za SaS Marián Viskupič. Vláda by podľa neho takisto mala viac podporovať domáci priemysel a odstraňovať prekážky, ktoré odrádzajú investorov od príchodu na Slovensko.



Predseda PS Michal Šimečka pripomenul, že je ohrozené veľké množstvo pracovných miest. "Musíme ochrániť nielen pracovné miesta tých ľudí, ale pomôcť aj slovenskému automobilovému priemyslu, pretože to je stále chrbtová kosť našej ekonomiky," zdôraznil Šimečka. Líder PS dodal, že odveta za clá musí byť európska, no pripomenul aj cestu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) do USA, na ktorej sa mal usilovať aj o odvrátenie ciel. „Ak teda mal byť za cieľ odvrátiť túto obchodnú vojnu a odvrátiť zavedenie ciel, tak výsledok je nulový,“ dodal Šimečka.

Ministerka Saková v súvislosti s clami pripomenula, že eurokomisár Maroš Šefčovič už bol dvakrát v USA, aby vyrokoval dohodu o clách, a dúfa, že prezident Donald Trump ešte ich platnosť, podobne ako v prípade Mexika, odloží. Zmeny, ktoré by pomohli slovenským automobilkám, sú však podľa nej najmä v kompetencii samotných spoločností. Tie by mohli pretransformovať výrobu na typy, ktoré nie sú od vývozu do USA až tak závislé.

Clá znížia rast hrubého domáceho produktu podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka v nasledujúcich troch rokoch kumulatívne o 1,5 %, čo prinesie stratu miliárd eur v exportoch a výrazný negatívny dosah aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín percenta. Viskupič tvrdí, že hoci sa na prvý pohľad javí, že najlogickejšie riešenie by bolo zavedenie odvetných ciel v podobnom rozsahu smerom na USA, v skutočnosti by podľa neho obchodná vojna mala oveľa negatívnejšie dôsledky práve pre Európsku úniu ako pre USA.