Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Balticconnector je jediným potrubím na dovoz plynu do Fínska (okrem skvapalneného zemného plynu), odkedy bol ruský dovoz zastavený v máji 2022 po invázii Moskvy na Ukrajinu.
Autor TASR
Helsinki 11. októbra (TASR) - Oprava plynovodu medzi Fínskom a Estónskom bude trvať najmenej päť mesiacov. Uviedol to v stredu prevádzkovateľ potrubia, podľa ktorého tak bude Fínsko v zime úplne závislé od dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG). TASR o tom informuje na základe správ DPA a AFP.
Plynovod Balticconnector prevádzkuje fínska spoločnosť Gasgrid. Ide o jej prvý odhad, ako dlho zostane potrubie mimo prevádzky. "Na základe predbežných odborných posudkov možno predpokladať, že plánovanie opravných prác potrvá minimálne päť mesiacov," uviedol Gasgrid.
Balticconnector je jediným potrubím na dovoz plynu do Fínska (okrem skvapalneného zemného plynu), odkedy bol ruský dovoz zastavený v máji 2022 po invázii Moskvy na Ukrajinu.
Gasgrid v utorok (10. 10.) informoval tiež, že fínsky terminál pre LNG má "kapacitu a schopnosť dodávať plyn, ktorý Fínsko potrebuje v nadchádzajúcej zime, aj keď je vtedy spotreba zvyčajne vyššia".
Prevádzkovateľ zverejnil odhad trvania opravy deň po tom, ako fínske úrady uviedli, že majú podozrenie, že poškodenie potrubia cez víkend bolo spôsobené "vonkajšou" aktivitou".
Minulý rok došlo k sérii výbuchov na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltickom mori, ktoré smerujú z Ruska do západnej Európy, v čase veľkého geopolitického napätia, keď Moskva prerušila dodávky plynu do Európy.
Vyšetrovanie príčiny úniku plynu z fínsko-estónskeho potrubia, ako aj pretrhnutia telekomunikačného vedenia, ktoré viedlo popri ňom, stále prebieha. Šéf NATO Jens Stoltenberg v stredu sľúbil ráznu reakciu aliancie, ak sa ukáže, že poškodenie potrubia Balticconnector bolo "zámerným útokom". Fínsko aj Estónsko sú členmi NATO. Podľa estónskeho prezidenta Alara Karisa zatiaľ nič nenaznačilo, kto je za poškodením plynovodu.
Nórsky seizmologický ústav NORSAR uviedol, že v blízkosti Balticconnectoru boli cez víkend zaznamenané známky možnej explózie. Konkrétne stanica na juhu Fínska zaznamenala udalosť s magnitúdou 1.
"Vieme, že príčinou nie je príroda, ale pravdepodobne ľudská činnosť. Kto, prečo a ako? Nedbalosť alebo úmysel?" napísal prezident Karis na sociálnej sieti Facebook po príchode na návštevu Južnej Kórey.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhýbali tomu, aby otvorene hovorili o sabotáži alebo podozrievali Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil správy o poškodení potrubie Balticconnector za "alarmujúce".
Litovský minister energetiky Dainius Kreivys vyzval na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltickom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza v mori a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Pravdepodobne potrebujeme ešte vyššiu úroveň monitorovania, ešte vyššiu úroveň ochrany. A asi potrebujeme spoločné opatrenia a rozdelenie práce," dodal.
Plynovod Balticconnector bol otvorený v decembri 2019, aby pomohol integrovať trhy s plynom v regióne a poskytol Fínsku a pobaltským krajinám Estónsko, Lotyšsko a Litva väčšiu flexibilitu dodávok.
Prečítajte si aj: Estónsko zatiaľ nevie, kto stojí za poškodením plynovodu do Fínska
Plynovod Balticconnector prevádzkuje fínska spoločnosť Gasgrid. Ide o jej prvý odhad, ako dlho zostane potrubie mimo prevádzky. "Na základe predbežných odborných posudkov možno predpokladať, že plánovanie opravných prác potrvá minimálne päť mesiacov," uviedol Gasgrid.
Balticconnector je jediným potrubím na dovoz plynu do Fínska (okrem skvapalneného zemného plynu), odkedy bol ruský dovoz zastavený v máji 2022 po invázii Moskvy na Ukrajinu.
Gasgrid v utorok (10. 10.) informoval tiež, že fínsky terminál pre LNG má "kapacitu a schopnosť dodávať plyn, ktorý Fínsko potrebuje v nadchádzajúcej zime, aj keď je vtedy spotreba zvyčajne vyššia".
Prevádzkovateľ zverejnil odhad trvania opravy deň po tom, ako fínske úrady uviedli, že majú podozrenie, že poškodenie potrubia cez víkend bolo spôsobené "vonkajšou" aktivitou".
Minulý rok došlo k sérii výbuchov na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltickom mori, ktoré smerujú z Ruska do západnej Európy, v čase veľkého geopolitického napätia, keď Moskva prerušila dodávky plynu do Európy.
Vyšetrovanie príčiny úniku plynu z fínsko-estónskeho potrubia, ako aj pretrhnutia telekomunikačného vedenia, ktoré viedlo popri ňom, stále prebieha. Šéf NATO Jens Stoltenberg v stredu sľúbil ráznu reakciu aliancie, ak sa ukáže, že poškodenie potrubia Balticconnector bolo "zámerným útokom". Fínsko aj Estónsko sú členmi NATO. Podľa estónskeho prezidenta Alara Karisa zatiaľ nič nenaznačilo, kto je za poškodením plynovodu.
Nórsky seizmologický ústav NORSAR uviedol, že v blízkosti Balticconnectoru boli cez víkend zaznamenané známky možnej explózie. Konkrétne stanica na juhu Fínska zaznamenala udalosť s magnitúdou 1.
"Vieme, že príčinou nie je príroda, ale pravdepodobne ľudská činnosť. Kto, prečo a ako? Nedbalosť alebo úmysel?" napísal prezident Karis na sociálnej sieti Facebook po príchode na návštevu Južnej Kórey.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhýbali tomu, aby otvorene hovorili o sabotáži alebo podozrievali Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil správy o poškodení potrubie Balticconnector za "alarmujúce".
Litovský minister energetiky Dainius Kreivys vyzval na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltickom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza v mori a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Pravdepodobne potrebujeme ešte vyššiu úroveň monitorovania, ešte vyššiu úroveň ochrany. A asi potrebujeme spoločné opatrenia a rozdelenie práce," dodal.
Plynovod Balticconnector bol otvorený v decembri 2019, aby pomohol integrovať trhy s plynom v regióne a poskytol Fínsku a pobaltským krajinám Estónsko, Lotyšsko a Litva väčšiu flexibilitu dodávok.
