Bratislava 26. novembra (TASR) – Európska únia presadzuje prechod ekonomiky na obehové hospodárstvo, v ktorom by mali byť výrobky nielen opätovne využité ako suroviny, ale mali by byť prispôsobené tomuto zámeru už pri vývoji a výrobe. Obehová ekonomika prináša okrem určitých obmedzení aj príležitosti pre rast a pri jej zavádzaní je dôležité aj mentálne nastavenie firiem, uviedol na štvrtkovej konferencii štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec.

"Keď sa pozrieme na koncept obehového hospodárstva aj z pohľadu ministerstva hospodárstva, je dôležité mentálne nastavenie," povedal Oravec na konferencii Cirkulárna ekonomika ako nástroj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov organizovanej Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK) v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky.

"Pozitívne nastavenie by malo byť také, že vnímame tento koncept ako nie ako hrozbu, ale vnímame ho ako príležitosť, ktorou môžeme zabezpečiť rozvoj konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky," dodal Oravec. Je podľa neho na rozhodnutí firiem, či budú vnímať nové trendy ako niečo zlé, čo prichádza z Bruselu a komplikuje im život, alebo budú akceptovať, že ide o nezvratný trend, ktorý je možné využiť, pokiaľ prídu s inovatívnymi riešeniami.

Oravec upozornil, že Slovensko má nadpriemerne vysoké materiálové vstupy do hospodárstva. V roku 2019 to bolo 19,4 tony na obyvateľa, zatiaľ čo priemer EÚ bol iba 14,8 tony na obyvateľa. Slovensko zároveň z tohto množstva dováža osem ton z iných krajín. Ešte horšie je podľa štátneho tajomníka porovnanie produktivity zdrojov v hospodárstve, ktoré vyjadruje pomer hrubého domáceho produktu v stálych cenách k roku 2010 k domácej materiálovej spotrebe. V tomto ukazovateli Slovensko dosahuje 1,22 eura na kilogram, zatiaľ čo priemer EÚ je 2,14 eura na kilogram.

Význam zavedenia obehovej ekonomiky zdôraznil aj eurokomisár Maroš Šefčovič. Cieľom marcového akčného plánu EÚ Pre čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu je podľa eurokomisára to, aby bol pokrytý celý vývojový a produkčný reťazec. "To znamená od toho, ako získavame nerastné suroviny a materiály, cez dizajn, až k výrobe, spotrebe, ale takisto aj k oprave týchto výrobkov, k ich opätovnému využitiu a samozrejme k recyklácii," povedal Šefčovič.

Obehové hospodárstvo by sa malo podľa eurokomisára presadiť v prvom rade tam, kde prinesie najväčší efekt. Ide o oblasť textílií, stavebníctva, výroby batérií, elektroniky či výroby potravín a plastov. "Toto sú oblasti, kde chceme zvýšiť recykláciu a zvýšiť životnému prostrediu priateľskejšie využívanie technológií a urobiť to tak, aby sme nezvyšovali administratívnu záťaž a náklady podnikateľov," dodal Šefčovič.

Predseda SOPK Peter Mihók poznamenal, že spoločnosť musí hľadať nové rastové zdroje, tak ako aj v minulosti prechádzala z jednej formy ekonomického a spoločenského vývoja do novej, vyššej a tiež efektívnejšej podoby svojho rastu. "Dnes chápme túto zmenu ako prirodzenú, navyše podčiarknutú veľkými environmentálnymi výzvami a nastupujúcimi klimatickými zmenami," zdôraznil Mihók.

SOPK sa dlhodobo venuje riešeniam ďalšieho vývoja ekonomiky, a aj preto podľa Mihóka pred niekoľkými rokmi vytvorila Sekciu odpadového hospodárstva. Komora tiež založila Nadáciu na podporu vzdelávania a ekológie a v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom a Slovenskou agentúrou životného prostredia udeľuje ocenenie "Zelený Merkúr" firmám, ktoré vykonávajú svoje aktivity v súlade s prírodou a cieľmi udržateľného rozvoja.