Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Ekonomika

Orbán rokoval so šéfom Rosatomu o rozšírení elektrárne v Paksi

Na archívnej snímke z 2. októbra 2020 maďarský premiér Viktor Orbán . Foto: TASR/AP

V novembri tohto roka už získal projekt povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví MEKH. Výkopové práce sa tak môžu začať v prvej polovici budúceho roka.

Budapešť 3. decembra (TASR) - Projekt rozšírenia atómovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi prebieha podľa harmonogramu, konštatovali vo štvrtok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a generálny riaditeľ ruskej štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom Alexej Lichačov.

Podľa agentúry MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi povedal, že rokujúce strany skonštatovali, že pripravované dva nové bloky vyhovujú normám a bezpečnostným požiadavkám Maďarska i Európskej únie.

Na schôdzke ďalej podľa hovorcu zaznelo, že v júni bola predložená maďarskému Úradu pre atómovú energiu (OAH) žiadosť na povolenie projektu rozšírenia, ktorá bude udelená zrejme na jeseň 2021, keď sa budú môcť začať výrobné, obstarávacie a montážne práce nových blokov.

V novembri tohto roka už získal projekt povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví MEKH. Výkopové práce sa tak môžu začať v prvej polovici budúceho roka.

Pri podpísaní maďarsko-ruskej medzištátnej dohody sa uvažovalo pôvodne o roku 2023 ako o termíne spustenia prvého nového bloku. Dohodu o spolupráci pri mierovom využití atómovej energie medzi Maďarskom a Ruskou federáciou podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina. Pôvodný termín sa však v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu Európskou úniou postupne posunul až na roky 2026 - 2027. Projekt v hodnote 12 miliárd eur, ktorý majú financovať z 80 percent ruské štátne banky, vytvorí 10.000 nových pracovných miest.





(spravodajca TASR Ladislav Vallach)

M. Šutaj Eštok: Trump chce spraviť veľkou Ameriku a nie Európu

Minister pripomenul, že pri ochrane našich pracovných miest a slovenských národnoštátnych záujmov nemusíme ostať sami, pretože sme členmi EÚ, ktorá je stále ekonomicky silným zoskupením.

- Americký prezident Donald Trump uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy prvého stupňa pred poľadovicou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

- Vo veku 88 rokov zomrela americká R&B speváčka Roberta Flacková, držiteľka ceny Grammy za cover verziu piesne "Killing Me Softly with His Song", oznámili jej zástupcovia.

- Vatikán informoval, že zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, už viac netrpí astmatickými záchvatmi a čiastočne sa vrátil aj k svojim pracovným povinnostiam.

- Severské a pobaltské krajiny sa tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu.

- Európska komisia (EK) ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.

- Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu.

- Cena zlata naďalej láme rekordy. Podporujú ju obavy týkajúce sa obchodnej politiky USA a nárast geopolitickej neistoty.

- Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť.

- Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, vyjadrila sa Veronika Remišová.

- Poľský prezident Andrzej Duda na zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady (RBN) vyhlásil, že neexistujú žiadne plány na obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku.

- Irak má 46,1 milióna obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu, ktoré tam prebiehalo v novembri 2024, a to prvýkrát po takmer 40 rokoch.

- Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová verí, že lídri členských štátov sa zhodnú na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

- Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) oznámila, že podala na Medzinárodný trestný súd (ICC) novú žalobu proti Rusku pre zatknutie a deportáciu 19 ukrajinských novinárov.

- Horskí záchranári v Nízkych Tatrách pomáhali v pondelok na rázcestí Pod Krúpovou hoľou uviaznutému 35-ročnému českému turistovi. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Šéf nemeckého konzervatívneho bloku CDU/CSU a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok vyhlásil, že zabezpečí, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu "mohol prísť na návštevu" do Nemecka.

- Členstvo Ukrajiny v Európskej únii je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov Ukrajina do Únie nevstúpi.

- Šesť slovenských študentov sa minulý týždeň zúčastnilo na treťom ročníku simulácie rokovaní Európskej rady a Rady Európskej únie (#ConSIMium).

- Polícia v Sabinove vyšetruje trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť 29-ročný muž. V sobotu (22. 2.) zavolal na linku 158 a oznámil, že ak nezasiahne policajná hliadka, zabije prvého človeka, ktorého stretne.

- Na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Zvolene hovorili v pondelok poslanci o znečistení mesta čiernymi mastnými sadzami.