Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojnu vyvolal útok Hamasu na Izrael vlani 7. októbra. Od vypuknutia konfliktu došlo podľa OSN k strmému zhoršeniu životných podmienok.
Autor TASR
Ženeva 31. januára (TASR) - Vojna Izraela proti Hamasu tvrdo zasiahla ekonomiku v Pásme Gazy a zničila približne polovicu všetkých budov. Palestínske územie sa stalo neobývateľné, pričom na jeho obnovu budú potrebné desiatky miliárd dolárov. Uviedla to v stredu OSN. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Vojnu vyvolal útok Hamasu na Izrael vlani 7. októbra. Od vypuknutia konfliktu došlo podľa OSN k strmému zhoršeniu životných podmienok. Konferencia OSN o obchode a rozvoji (United Nations Conference on Trade and Development, UNCTAD) upozornila, že "čím dlhšie budú vojenské operácie v Gaze pokračovať, tým závažnejšie budú ich dôsledky".
UNCTAD pripomenula, že Gaza bola už pred vypuknutím vojny v katastrofálnom stave po 17-ročnej blokáde a opakovaných vojenských operáciách v dôsledku čoho bolo približne 80 % obyvateľstva závislých od medzinárodnej pomoci.
Agentúra OSN na základe satelitných snímok a oficiálnych údajov odhadla, že ekonomika Gazy už v prvých troch štvrťrokoch 2023 (január - september) klesla o 4,5 %. A vojenská operácia hospodársky pokles výrazne zrýchlila. Podľa UNCTAD za celý rok sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa prepadol o 26,1 %.
A zatiaľ čo pred 7. októbrom bolo 45 % pracovnej sily v Gaze nezamestnaných, do decembra sa miera nezamestnanosti vyšplhala na takmer 80 %.
"Celý ekonomický sektor v Gaze sa zastavil. Prakticky jediní pracujúci sú tí, ktorí sú zapojení do humanitárnych operácií," uviedla UNCTAD. Podľa jej odhadu, aj keby sa rekonštrukcia začala okamžite a Gaza by sa vrátila k priemernej miere rastu za predchádzajúcich 15 rokov na úrovni 0,4 %, trvalo by sedem desaťročí, kým by sa HDP vrátil len na úroveň z roku 2022. Bude tak potrebná masívna medzinárodná pomoc, najmä ak je cieľom posunúť rozvoj Gazy na úroveň, v ktorej sa dá žiť.
"Niet pochýb o tom, že podľa akéhokoľvek konzervatívneho odhadu to bude niekoľko desiatok miliárd dolárov," uvádza sa v správe.
Agentúra zdôraznila, že akékoľvek riešenie krízy si vyžaduje ukončenie vojenskej operácie, zrušenie blokády a smerovanie k riešeniu v podobe dvoch štátov. Cieľom podľa nej nemôže byť jednoducho "návrat k stavu pred októbrom 2023".
Vojnu vyvolal útok Hamasu na Izrael vlani 7. októbra. Od vypuknutia konfliktu došlo podľa OSN k strmému zhoršeniu životných podmienok. Konferencia OSN o obchode a rozvoji (United Nations Conference on Trade and Development, UNCTAD) upozornila, že "čím dlhšie budú vojenské operácie v Gaze pokračovať, tým závažnejšie budú ich dôsledky".
UNCTAD pripomenula, že Gaza bola už pred vypuknutím vojny v katastrofálnom stave po 17-ročnej blokáde a opakovaných vojenských operáciách v dôsledku čoho bolo približne 80 % obyvateľstva závislých od medzinárodnej pomoci.
Agentúra OSN na základe satelitných snímok a oficiálnych údajov odhadla, že ekonomika Gazy už v prvých troch štvrťrokoch 2023 (január - september) klesla o 4,5 %. A vojenská operácia hospodársky pokles výrazne zrýchlila. Podľa UNCTAD za celý rok sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa prepadol o 26,1 %.
A zatiaľ čo pred 7. októbrom bolo 45 % pracovnej sily v Gaze nezamestnaných, do decembra sa miera nezamestnanosti vyšplhala na takmer 80 %.
"Celý ekonomický sektor v Gaze sa zastavil. Prakticky jediní pracujúci sú tí, ktorí sú zapojení do humanitárnych operácií," uviedla UNCTAD. Podľa jej odhadu, aj keby sa rekonštrukcia začala okamžite a Gaza by sa vrátila k priemernej miere rastu za predchádzajúcich 15 rokov na úrovni 0,4 %, trvalo by sedem desaťročí, kým by sa HDP vrátil len na úroveň z roku 2022. Bude tak potrebná masívna medzinárodná pomoc, najmä ak je cieľom posunúť rozvoj Gazy na úroveň, v ktorej sa dá žiť.
"Niet pochýb o tom, že podľa akéhokoľvek konzervatívneho odhadu to bude niekoľko desiatok miliárd dolárov," uvádza sa v správe.
Agentúra zdôraznila, že akékoľvek riešenie krízy si vyžaduje ukončenie vojenskej operácie, zrušenie blokády a smerovanie k riešeniu v podobe dvoch štátov. Cieľom podľa nej nemôže byť jednoducho "návrat k stavu pred októbrom 2023".
