Bratislava 22. augusta (TASR) - Slováci šetria menej, ako im to umožňujú zárobky a kondícia ekonomiky. Napriek tomu, že šetrenie bolo v slovenských domácnostiach fenoménom až do polovice 90. rokov minulého storočia, po roku 1997 došlo k výraznému poklesu záujmu o šetrenie. Povedal to dnes na stretnutí s novinármi Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky.

Podľa jeho slov, po finančnej kríze (2008 – 2012) síce dochádza k vzostupu záujmu šetriť si a kumulovať finančné aktíva, ale zatiaľ za väčšinou krajín Európskej únie a aj eurozóny Slovensko v rôznych ukazovateľoch zaostáva, a to aj napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia.

Podľa Aradyho patria Slováci na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu, či už vo forme vložených peňazí alebo úverov na bývanie.

Najšetrnejší boli Slováci v roku 1997, keď slovenské domácnosti odkladali necelých 14 % príjmov v podobe úspor. V polovici prvého desaťročia nového milénia sa miera sporenia na Slovensku výrazne prepadla. V roku 2006 tesne pred vznikom ekonomickej a finančnej krízy obyvatelia SR do úspor vkladali len necelých 6 % z príjmov.

"Po kríze sme začali viac sporiť, ale na úroveň 90. rokov minulého storočia sme sa ešte nedostali. V roku 2016 slovenské domácnosti sporili len 8,8 % z príjmov, v susednom Česku to bolo takmer 12 % z príjmov. Priemer EÚ je 10,4 % a v krajinách eurozóny až 12,4 % príjmov. V niektorých tradičných štátoch EÚ sporia domácnosti oveľa výraznejšie ako u nás, napríklad vo Švédsku je to 18,6 % z príjmov a v Nemecku 17 %," zdôraznil Arady.

Štatistiky ukazujú, že spomedzi 28 štátov EÚ v roku 2016 mali Slováci tretie najnižšie osobné finančné aktíva po Rumunsku a Poľsku (štatistika nazahŕňa Bulharsko). Výška dosahovala len približne 12.000 eur na obyvateľa. Priemer EÚ bol pritom päťnásobne vyšší, až takmer 68.000 eur na obyvateľa.