Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov Ondreja Macka, odborníka na IT oblasť a šéfredaktora magazínu Touchit, by zavedenie presného overenia používateľov, napríklad pomocou rodného čísla, teoreticky bolo možné.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 14. júna (TASR) – Súčasný nárast extrémizmu je spojený aj s rozmachom sociálnych sietí, ktoré umožňujú šíriť rôzne myšlienky veľkému počtu ľudí, buď úplne zadarmo, alebo iba s malými nákladmi. Na mnohých sociálnych sieťach pritom nie je problém registrovať sa a prispievať bez uvedenia svojho skutočného mena či iných pravdivých identifikačných údajov. To podľa niektorých názorov ešte viac prispieva k šíreniu extrémistických prejavov a sťažuje ich prípadné vyšetrovanie.
Stále viac sa preto objavujú hlasy, že identitu ľudí na sociálnych sieťach je potrebné overovať. Je o tom presvedčená napríklad slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová, podľa ktorej by to mohlo byť jedným z nových nástrojov v boji proti extrémistickým skupinám. Tvrdí tiež, že Európska únia (EÚ) má možnosti, ako takéto overovanie presadiť v praxi.
"Vieme, že tieto zoskupenia majú silné zázemie na sociálnych sieťach. Prečo sa dodnes stále nerieši to, že každý človek na sociálnej sieti musí mať nejakú svoju identitu?" opýtala sa europoslankyňa, podľa ktorej extrémisti na týchto sieťach často pôsobia spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. "Ich identita však nedokáže byť dostatočne overená a keď prídu do televízie, tak sa vyhovoria, že to nie je ich profil," dodala.
V tejto súvislosti poukázala na fakt, že napríklad všetci podnikatelia musia mať svoje identifikačné číslo. "Tak prečo to nedokážeme urobiť aj na sociálnych sieťach? Je to len o tom, aby sme ako EÚ vstúpili do rokovaní s prevádzkovateľmi najväčších sietí, alebo aby si členské štáty na toto určili pravidlá," myslí si Flašíková-Beňová.
Podľa slov Ondreja Macka, odborníka na IT oblasť a šéfredaktora magazínu Touchit, by zavedenie presného overenia používateľov, napríklad pomocou rodného čísla, teoreticky bolo možné. "EÚ by ale musela naozaj poriadne pritlačiť na prevádzkovateľov sociálnych sietí. Tí navyše pochádzajú najčastejšie zo Spojených štátov amerických a nie je to v ich záujme, keďže im takto poklesne počet používateľov. Navyše, Európa pre nich nie je rozhodujúci trh," argumentoval.
Praktickú možnosť na spustenie takéhoto procesu preto vidí skôr v súvislosti s pripravovaným opatrením na spracovávanie osobných údajov v rámci EÚ, ale aj mimo jej územia, známym pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). "To má vojsť do platnosti v máji 2018, pričom za jeho nedodržiavanie hrozia firmám naozaj vysoké pokuty. A v rámci GDPR začať aj s jednoznačnou identifikáciou používateľov na sociálnej sieti by bolo celkom rozumné. Inak to ostane len ako dobre znejúce vyjadrenie politikov," podotkol.
V istej forme však už niečo ako presné overenie používateľa existuje napríklad na sociálnej sieti Facebook. "Sú to profily s "modrou vlajočkou". Problémom však je, že na to, aby ste sa k vlajočke dostali, musíte byť naozaj známa osobnosť," doplnil Macko.
Stále viac sa preto objavujú hlasy, že identitu ľudí na sociálnych sieťach je potrebné overovať. Je o tom presvedčená napríklad slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová, podľa ktorej by to mohlo byť jedným z nových nástrojov v boji proti extrémistickým skupinám. Tvrdí tiež, že Európska únia (EÚ) má možnosti, ako takéto overovanie presadiť v praxi.
"Vieme, že tieto zoskupenia majú silné zázemie na sociálnych sieťach. Prečo sa dodnes stále nerieši to, že každý človek na sociálnej sieti musí mať nejakú svoju identitu?" opýtala sa europoslankyňa, podľa ktorej extrémisti na týchto sieťach často pôsobia spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. "Ich identita však nedokáže byť dostatočne overená a keď prídu do televízie, tak sa vyhovoria, že to nie je ich profil," dodala.
V tejto súvislosti poukázala na fakt, že napríklad všetci podnikatelia musia mať svoje identifikačné číslo. "Tak prečo to nedokážeme urobiť aj na sociálnych sieťach? Je to len o tom, aby sme ako EÚ vstúpili do rokovaní s prevádzkovateľmi najväčších sietí, alebo aby si členské štáty na toto určili pravidlá," myslí si Flašíková-Beňová.
Podľa slov Ondreja Macka, odborníka na IT oblasť a šéfredaktora magazínu Touchit, by zavedenie presného overenia používateľov, napríklad pomocou rodného čísla, teoreticky bolo možné. "EÚ by ale musela naozaj poriadne pritlačiť na prevádzkovateľov sociálnych sietí. Tí navyše pochádzajú najčastejšie zo Spojených štátov amerických a nie je to v ich záujme, keďže im takto poklesne počet používateľov. Navyše, Európa pre nich nie je rozhodujúci trh," argumentoval.
Praktickú možnosť na spustenie takéhoto procesu preto vidí skôr v súvislosti s pripravovaným opatrením na spracovávanie osobných údajov v rámci EÚ, ale aj mimo jej územia, známym pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). "To má vojsť do platnosti v máji 2018, pričom za jeho nedodržiavanie hrozia firmám naozaj vysoké pokuty. A v rámci GDPR začať aj s jednoznačnou identifikáciou používateľov na sociálnej sieti by bolo celkom rozumné. Inak to ostane len ako dobre znejúce vyjadrenie politikov," podotkol.
V istej forme však už niečo ako presné overenie používateľa existuje napríklad na sociálnej sieti Facebook. "Sú to profily s "modrou vlajočkou". Problémom však je, že na to, aby ste sa k vlajočke dostali, musíte byť naozaj známa osobnosť," doplnil Macko.
