Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V závislosti od terénnej nerovnosti sa podľa Holéciovej intenzita mrazu líšila. Výrazné rozdiely zaznamenali už aj na stometrovej vzdialenosti.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Slovenskí ovocinári začali aj v tomto roku bojovať s jarnými prízemnými mrazmi. Silné mrazy na konci marca meteorológovia avizovali v predstihu, a tak sa na ne mohli pestovatelia dostatočne pripraviť. V mnohých ovocných sadoch bolo preto počas noci rušno. Profesionálni pestovatelia vynaložili maximálne úsilie, aby pre spotrebiteľov zachránili čo najväčšie množstvo budúcej úrody, uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Priblížila, že uplynulá noc bola mimoriadne rušná u každého profesionálneho pestovateľa. Hoci pôvodne ovocinári očakávali mráz do mínus päť stupňov Celzia, v niektorých sadoch namerali počas noci aj mínus deväť stupňov, čo je už na toto obdobie a pre kvitnúce stromy mimoriadne kritická teplota.
V závislosti od terénnej nerovnosti sa podľa Holéciovej intenzita mrazu líšila. Výrazné rozdiely zaznamenali už aj na stometrovej vzdialenosti. Podľa toho následne volili intenzitu ochrany stromov a použitú technológiu.
Spresnila, že ovocinári rozložili pod stromy najmä parafínové a peletové sviece, špeciálne piecky a pustili protimrazovú závlahu. Vrtuľníky zatiaľ na ochranu stromov nebolo nutné naštartovať. V závislosti od terénu a intenzity mrazov ohrievali najmä kvitnúce marhule, broskyne a v niektorých prípadoch aj jablone. Tie ešte síce nekvitnú, ale pri niektorých odrodách ovocinári zbytočne straty na jabloniach nechceli riskovať.
"Chcem sa poďakovať všetkým pestovateľom, ktorí počas noci priložili ruku k dielu a zachraňovali kvitnúce stromy. Robíme to pre našich spotrebiteľov, aby na konci leta mohli mať čo najviac kvalitného slovenského ovocia. Po tejto úvodnej noci môžem povedať, že sme urobili maximum pre záchranu našich sadov. Pre upokojenie spotrebiteľov chceme dodať, že stromy vo všeobecnosti dávajú úrodu len z 5 až 10 % kvetov, zvyšok prirodzene opadne, či je mráz alebo nie. Ešte však vyhraté ani zďaleka nemáme, pretože očakávame mrazivé noci aj v ďalšom období," povedal predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Holéciová upozornila, že meteorológovia už vydali výstrahu pred prízemným mrazom aj pre nasledujúcu noc, týka sa najmä južne položených oblastí stredného a východného Slovenska. Pestovatelia sú pripravení ohrievať stromy aj počas ďalších nocí. Ovocným stromom v čase kvitnutia môže totiž výrazne uškodiť už aj mráz mínus dva stupne Celzia. Dokonca kvety jabloní ničí už teplota mínus jeden stupeň Celzia.
Dodala, že slovenskí pestovatelia majú účinnú protimrazovú závlahu natiahnutú len v asi 20 % ovocných sadov, ale sú aj také firmy, ktoré pod protimrazovými závlahami nemajú ani jeden strom. V sadoch tak na zvýšenie teploty používajú najmä sviece a piecky. Závlahy sú výrazne nákladnou investíciou. Oplatí sa ju mať len tým podnikom, ktoré napríklad pri jablkách vedia vypestovať úrodu minimálne 50 ton na hektár ovocného sadu.
Priblížila, že uplynulá noc bola mimoriadne rušná u každého profesionálneho pestovateľa. Hoci pôvodne ovocinári očakávali mráz do mínus päť stupňov Celzia, v niektorých sadoch namerali počas noci aj mínus deväť stupňov, čo je už na toto obdobie a pre kvitnúce stromy mimoriadne kritická teplota.
V závislosti od terénnej nerovnosti sa podľa Holéciovej intenzita mrazu líšila. Výrazné rozdiely zaznamenali už aj na stometrovej vzdialenosti. Podľa toho následne volili intenzitu ochrany stromov a použitú technológiu.
Spresnila, že ovocinári rozložili pod stromy najmä parafínové a peletové sviece, špeciálne piecky a pustili protimrazovú závlahu. Vrtuľníky zatiaľ na ochranu stromov nebolo nutné naštartovať. V závislosti od terénu a intenzity mrazov ohrievali najmä kvitnúce marhule, broskyne a v niektorých prípadoch aj jablone. Tie ešte síce nekvitnú, ale pri niektorých odrodách ovocinári zbytočne straty na jabloniach nechceli riskovať.
"Chcem sa poďakovať všetkým pestovateľom, ktorí počas noci priložili ruku k dielu a zachraňovali kvitnúce stromy. Robíme to pre našich spotrebiteľov, aby na konci leta mohli mať čo najviac kvalitného slovenského ovocia. Po tejto úvodnej noci môžem povedať, že sme urobili maximum pre záchranu našich sadov. Pre upokojenie spotrebiteľov chceme dodať, že stromy vo všeobecnosti dávajú úrodu len z 5 až 10 % kvetov, zvyšok prirodzene opadne, či je mráz alebo nie. Ešte však vyhraté ani zďaleka nemáme, pretože očakávame mrazivé noci aj v ďalšom období," povedal predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Holéciová upozornila, že meteorológovia už vydali výstrahu pred prízemným mrazom aj pre nasledujúcu noc, týka sa najmä južne položených oblastí stredného a východného Slovenska. Pestovatelia sú pripravení ohrievať stromy aj počas ďalších nocí. Ovocným stromom v čase kvitnutia môže totiž výrazne uškodiť už aj mráz mínus dva stupne Celzia. Dokonca kvety jabloní ničí už teplota mínus jeden stupeň Celzia.
Dodala, že slovenskí pestovatelia majú účinnú protimrazovú závlahu natiahnutú len v asi 20 % ovocných sadov, ale sú aj také firmy, ktoré pod protimrazovými závlahami nemajú ani jeden strom. V sadoch tak na zvýšenie teploty používajú najmä sviece a piecky. Závlahy sú výrazne nákladnou investíciou. Oplatí sa ju mať len tým podnikom, ktoré napríklad pri jablkách vedia vypestovať úrodu minimálne 50 ton na hektár ovocného sadu.
