Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokus prevádzkovali Hornonitrianske bane Prievidza . Počas jeho celého trvania prevádzkovateľ sledoval a zaznamenával jeho celý priebeh
Autor TASR
Zemianske Kostoľany 15. júna (TASR) - Dosiahnutá hodnota koncentrácie oxidu siričitého (SO2) prekračovala v novembri a decembri 2016, počas prevádzkového pokusu na treťom bloku Elektrárne Nováky (ENO3), úroveň emisného limitu desaťnásobne. Vyplýva to z emisných meraní akreditovaného laboratória, o ktorých informoval v liste minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) primátora Partizánskeho Jozefa Božika. TASR má kópiu listu k dispozícii.
Pokus prevádzkovali Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Počas jeho celého trvania prevádzkovateľ sledoval a zaznamenával celý priebeh prevádzky a porovnával emisie so všeobecne platnými limitmi pre dané zariadenie. ENO3 bol prevádzkovaný na nižší príkon, približne 220 a 250 MW, pričom zníženie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok na požadovanú úroveň sa vykonávalo prostredníctvom dvoch filtrov a zníženie emisií oxidov síry dvoma mobilnými odsírovacími jednotkami pridávaním aditíva - sódy bikarbóny do spalín, uviedol ďalej Sólymos v liste.
Merania v novembri a decembri 2016 realizovala Národná energetická spoločnosť so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá ich predložila inšpekcii. "Na ich základe možno konštatovať, že zníženie koncentrácie SO2 v spalinách závisí od množstva pridanej sódy, avšak dosiahnutá hodnota koncentrácie SO2, približne 4000 mg.m-3, prekračovala úroveň emisného limitu desaťnásobne," citoval výsledky meraní v liste Sólymos.
Okrem banskobystrického laboratória vykonala v januári tohto roka meranie zamerané na návrh spôsobu redukcie NOx v spalinách spolu s meraním výkonnosti tepelného zdroja ďalšia bratislavská firma. Tá sa zamerala na hľadanie možnosti zlepšenia tepelnej účinnosti pri použití technológie odsírenia, s ktorou sa vykonával pokus.
Množstvo SO2, ktoré bolo emitované z ENO do roku 2015, bolo podľa údajov uvedených v Národnom emisnom informačnom systéme priemerne 30.000 ton za rok. "Počas prevádzkového pokusu bol reálne vyprodukovaný SO2 v roku 2016 v množstve 3370 ton a v januári a februári tohto roka v množstve 3119 ton. Okrem toho boli v dôsledku prevádzky ENO3 emitované tuhé znečisťujúce látky v sumárnom množstve 60 ton, oxidy dusíka v množstve 722 ton a oxid uhoľnatý v množstve 32 ton," ozrejmil minister.
Sólymos ďalej v liste pripomenul, že január bol špecifický z dôvodu výskytu smogovej situácie na celom Slovensku, jedným z hlavných dôvodov boli pretrvávajúce nízke teploty a s nimi spojené intenzívnejšie vykurovanie v lokálnych kúreniskách, pričom situáciu navyše zhoršovala inverzia.
"Pokus bol krátkodobou výnimočnou situáciou, pre ktorú platila výnimka, pričom podobná výnimka prevádzkovania sa netýka len ENO, ale je rad zariadení na Slovensku, ktoré tak isto idú vo výnimke, čo nie v rozpore so zákonom," uviedla pre TASR hovorkyňa HBP Adriana Siváková.
Aj napriek tomu, že ENO prevádzkovala vo výnimkovom režime, bolo podľa nej za rok 2016 vypustených o 80 % menej emisií ako v predchádzajúcich rokoch. "Emisie popolčeka boli nižšie o 70 %, oxidy dusíka o 50 % a emisie oxidov síry preukázateľne až o 87 % nižšie ako rok predtým," tvrdí.
Na zastavenie prevádzkového pokusu, vyšetrenie jeho dôsledkov, ako i prípravu prísnejšej legislatívy vyzvali ešte pred jeho ukončením dotknuté organizácie samosprávy hornej Nitry. Ich predstavitelia tvrdili, že prevádzkový pokus ohrozuje zdravie obyvateľov regiónu. "Tvrdiť, že sme ohrozovali zdravie občanov, je minimálne demagogické. Hygienické normy pre rozptyl emisií neboli ohrozené, a to ani v čase zhoršených rozptylových podmienok, teda inverzného prúdenia v atmosfére. Skúškou sa dosiahlo až 70 % zníženie znečisťujúcich látok oxidov síry," zdôraznila ďalej Siváková.
Prevádzkový pokus na ENO3 realizovali HBP, ktorým ho za týmto účelom prenajali Slovenské elektrárne (SE) od 7. novembra 2016 do 28. februára tohto roka. Realizáciu pokusu v zmysle legislatívy oznámili koncom novembra 2016 Slovenské elektrárne Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Jeho výsledky podľa Sivákovej slúžia ako podklad pre zdokonalenie technológie zariadenia, ktorým by mal byť vybavený ENO3, aby plnil ekologické požiadavky.
Envirorezort v tejto súvislosti avizoval, že pracuje na novele zákona o ochrane ovzdušia, ako aj vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu. "Každá testovacia prevádzka bude po novom podliehať výrazne prísnejším pravidlám. Zároveň sa zlepší informovanosť verejnosti. Návrh zákona v súčasnosti vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania," konkretizoval pre TASR hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.
Ministerstvo, ktoré i viackrát vyzvalo na ukončenie pokusu, podľa neho situáciu v Novákoch pozorne sledovalo a konalo v rámci svojich zákonných možností. "Až nová legislatíva konkrétnejšie sformuluje povinnosť posudzovať aj takzvané pokusné prevádzky," dodal.
Pokus prevádzkovali Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Počas jeho celého trvania prevádzkovateľ sledoval a zaznamenával celý priebeh prevádzky a porovnával emisie so všeobecne platnými limitmi pre dané zariadenie. ENO3 bol prevádzkovaný na nižší príkon, približne 220 a 250 MW, pričom zníženie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok na požadovanú úroveň sa vykonávalo prostredníctvom dvoch filtrov a zníženie emisií oxidov síry dvoma mobilnými odsírovacími jednotkami pridávaním aditíva - sódy bikarbóny do spalín, uviedol ďalej Sólymos v liste.
Merania v novembri a decembri 2016 realizovala Národná energetická spoločnosť so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá ich predložila inšpekcii. "Na ich základe možno konštatovať, že zníženie koncentrácie SO2 v spalinách závisí od množstva pridanej sódy, avšak dosiahnutá hodnota koncentrácie SO2, približne 4000 mg.m-3, prekračovala úroveň emisného limitu desaťnásobne," citoval výsledky meraní v liste Sólymos.
Okrem banskobystrického laboratória vykonala v januári tohto roka meranie zamerané na návrh spôsobu redukcie NOx v spalinách spolu s meraním výkonnosti tepelného zdroja ďalšia bratislavská firma. Tá sa zamerala na hľadanie možnosti zlepšenia tepelnej účinnosti pri použití technológie odsírenia, s ktorou sa vykonával pokus.
Množstvo SO2, ktoré bolo emitované z ENO do roku 2015, bolo podľa údajov uvedených v Národnom emisnom informačnom systéme priemerne 30.000 ton za rok. "Počas prevádzkového pokusu bol reálne vyprodukovaný SO2 v roku 2016 v množstve 3370 ton a v januári a februári tohto roka v množstve 3119 ton. Okrem toho boli v dôsledku prevádzky ENO3 emitované tuhé znečisťujúce látky v sumárnom množstve 60 ton, oxidy dusíka v množstve 722 ton a oxid uhoľnatý v množstve 32 ton," ozrejmil minister.
Sólymos ďalej v liste pripomenul, že január bol špecifický z dôvodu výskytu smogovej situácie na celom Slovensku, jedným z hlavných dôvodov boli pretrvávajúce nízke teploty a s nimi spojené intenzívnejšie vykurovanie v lokálnych kúreniskách, pričom situáciu navyše zhoršovala inverzia.
"Pokus bol krátkodobou výnimočnou situáciou, pre ktorú platila výnimka, pričom podobná výnimka prevádzkovania sa netýka len ENO, ale je rad zariadení na Slovensku, ktoré tak isto idú vo výnimke, čo nie v rozpore so zákonom," uviedla pre TASR hovorkyňa HBP Adriana Siváková.
Aj napriek tomu, že ENO prevádzkovala vo výnimkovom režime, bolo podľa nej za rok 2016 vypustených o 80 % menej emisií ako v predchádzajúcich rokoch. "Emisie popolčeka boli nižšie o 70 %, oxidy dusíka o 50 % a emisie oxidov síry preukázateľne až o 87 % nižšie ako rok predtým," tvrdí.
Na zastavenie prevádzkového pokusu, vyšetrenie jeho dôsledkov, ako i prípravu prísnejšej legislatívy vyzvali ešte pred jeho ukončením dotknuté organizácie samosprávy hornej Nitry. Ich predstavitelia tvrdili, že prevádzkový pokus ohrozuje zdravie obyvateľov regiónu. "Tvrdiť, že sme ohrozovali zdravie občanov, je minimálne demagogické. Hygienické normy pre rozptyl emisií neboli ohrozené, a to ani v čase zhoršených rozptylových podmienok, teda inverzného prúdenia v atmosfére. Skúškou sa dosiahlo až 70 % zníženie znečisťujúcich látok oxidov síry," zdôraznila ďalej Siváková.
Prevádzkový pokus na ENO3 realizovali HBP, ktorým ho za týmto účelom prenajali Slovenské elektrárne (SE) od 7. novembra 2016 do 28. februára tohto roka. Realizáciu pokusu v zmysle legislatívy oznámili koncom novembra 2016 Slovenské elektrárne Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Jeho výsledky podľa Sivákovej slúžia ako podklad pre zdokonalenie technológie zariadenia, ktorým by mal byť vybavený ENO3, aby plnil ekologické požiadavky.
Envirorezort v tejto súvislosti avizoval, že pracuje na novele zákona o ochrane ovzdušia, ako aj vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu. "Každá testovacia prevádzka bude po novom podliehať výrazne prísnejším pravidlám. Zároveň sa zlepší informovanosť verejnosti. Návrh zákona v súčasnosti vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania," konkretizoval pre TASR hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.
Ministerstvo, ktoré i viackrát vyzvalo na ukončenie pokusu, podľa neho situáciu v Novákoch pozorne sledovalo a konalo v rámci svojich zákonných možností. "Až nová legislatíva konkrétnejšie sformuluje povinnosť posudzovať aj takzvané pokusné prevádzky," dodal.
