Prešov 26. augusta (TASR) - Predstavitelia Odborového zväzu (OZ) KOVO navrhujú zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Bolo by to najmenej 680 eur v hrubom a 548 eur v čistom. Zároveň poukazujú na sociálny rozmer minimálnej mzdy. Uviedli to na štvrtkovej tlačovej konferencii v Prešove.

"Medzinárodné sociálne dokumenty, ako aj Ústava SR o výške odmeny za prácu hovoria, že za odvedenú prácu musí zamestnanec dostať spravodlivú mzdu, to znamená mzdu, ktorá jemu a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň. Myslíme si, že na Slovensku sa dlhodobo tento záväzok zanedbáva. V čistom 527 eur, lebo to je disponibilná mzda, ktorá má byť na rok 2022, zďaleka nepokrýva každodenné náklady na tovary a služby, predovšetkým mladých rodín. Do 650 eur, to je interval, kde bude aj minimálna mzda 646 v hrubom, dostáva viac než 300.000 zamestnancov," povedal člen predsedníctva OZ KOVO Jozef Balica a doplnil, že minimálne náklady ľudí na bývanie sú vo výške 350 až 400 eur.

Zvyšovaním minimálnej mzdy sa podľa jeho slov docieli zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb.

"Pokiaľ nebudeme brať ohľad na sociálny rozmer mzdy pre zamestnanca, iba na ekonomický rozmer dôležitý pre akcionárov a majiteľov firiem, nikdy nedosiahneme návrat státisícov slovenských zamestnancov zo zahraničia a stabilitu mladých rodín tu doma," skonštatoval Balica.

Ako povedal, zvýšenie minimálnej mzdy by nespôsobilo kolaps ekonomiky. Podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch nie je tak enormne vysoký.

"Za posledných 15 až 20 rokov, sa každý rok dookola hovorí o minimálnej mzde. Je to v podstate len zástupná téma. O nej by sme ani nemali hovoriť, zvyšovanie minimálnej mzdy by malo byť automatické, veď tu máme infláciu. Na budúci rok majú ísť energie o 15 % hore. Mali by sme rozprávať o vylepšovaní pracovného prostredia alebo skracovaní pracovného prostredia," doplnil ekonomicko-sociálny analytik z Občianskeho združenia Pracujúca chudoba Ján Košč.

Nulový nárast mzdových zvýhodnení, takzvaných príplatkov na rok 2022, je podľa OZ KOVO neľudským zásahom do určitej satisfakcie pre zamestnanca za prácu v neštandardných podmienkach.

Na zasadnutí tripartity sa v pondelok (23. 8.) rozhodlo o výške budúcoročnej minimálnej mzdy. Bude zachovaný automat z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina), a teda bude na úrovni 57 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V absolútnom vyjadrení teda budú najchudobnejší zarábať 646 eur mesačne. To je však o 34 eur menej ako v prípade, že by sa minimálna mzda počítala podľa vzorca predošlej vlády (60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, pozn. TASR).

Foto: TASR/AP

"Minimálna mzda na rok 2022 je výsledkom nedohody sociálnych partnerov, ktorých súčasťou sú aj zástupcovia odborov. Znamená to, že v tomto prípade automaticky vstúpil do platnosti mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde a jej výška zodpovedá sume 57 % priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Minimálna mzda sa v budúcom roku zvýši o 23 eur, čo znamená konečnú hodnotu 646 eur. Ide teda o kompromis zúčastnených strán, a nie návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR," uviedla pre TASR hovorkyňa MPSVR SR Eva Rovenská.

Ako dodala, počas dvoch rokov sa im podarilo zvýšiť úroveň minimálnej mzdy rádovo o desať percent. "V období zaťaženom pandémiou to považujeme za úspešný krok vpred. V porovnaní so susednými štátmi má Slovensko najvyššiu minimálnu mzdu a rovnako patrí ku krajinám s jej najvyšším rastom," doplnila Rovenská.