Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborári tiež poukazujú na rizikovosť druhého piliera, ktorý považujú za nespravodlivý.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) – Odborový zväz (OZ) KOVO je pripravený vrátiť sa k svojej petícii za zastropovanie dôchodkového veku, pozbierať zvyšných 45.000 podpisov a ísť za prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou so žiadosťou o vyhlásenie referenda. Informoval o tom predseda rady zväzu Emil Machyna v utorok na tlačovej konferencii. Pod petíciu od leta 2018 do marca 2019, kedy parlament schválil ústavný dôchodkový strop, zozbierali odborári 305.000 podpisov. Zrušenie stropu má priniesť ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme, ktorého návrh je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK).
Machyna vysvetlil, že odborári chcú počkať, v akom stave pôjde návrh zákona do parlamentu. Ak ho tam však vládni predstavitelia posunú v takom znení, ako je teraz v MPK, budú žiadať o referendum a uvažovať nad generálnym štrajkom. Ten je podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Mariána Magdoška tým najvážnejším protestom, aký môžu odbory zorganizovať – pôjde o ochromenie práce naprieč celým Slovenskom.
OZ KOVO kritizuje rušenie stropu dôchodkového veku. "Strop je veľmi dôležitý, lebo na Slovensku sa ľudia možno dožívajú trochu dlhšieho veku, ale v oveľa horšom zdraví, ako sú ľudia v západnej Európe," dodal Machyna s tým, že Slováci odpracujú aj veľa nadčasov a nočných zmien a je tu tiež veľa nepretržitých prevádzok. "Ak si to zrátame, tak ľudia na Slovensku robia o šesť rokov viac, ako robia ľudia na západ od nás," vyčíslil Machyna.
Magdoško kritizuje, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) predkladá takýto dôležitý zákon v čase núdzového stavu. "Ja nepoznám krajinu, kde by sa to takto vo svete udialo, že počas núdzového stavu, ktorý má vyviesť Slovensko z koronakrízy s čo najmenšími dosahmi, my prijímame ústavný zákon o dôchodkovom zabezpečení," okomentoval s tým, že v iných krajinách býva takáto téma predmetom verejných diskusií aspoň počas jedného roka. Takisto vyzval analytikov, aby prestali verejnosť zavádzať tvrdením, že dôchodkový systém musí byť vyrovnaný. V každej krajine Európskej únie je totiž podľa neho dotovaný zo štátneho rozpočtu.
Ako tiež vysvetlil Magdoško, na prvé počutie znie informácia o tom, že ak človek odpracuje 40 rokov, môže odísť do dôchodku, dobre. Lenže tento počet rokov je naviazaný na strednú dĺžku života, ktorá sa však môže meniť. "Veľmi ľahko sa môže stať, že o pár rokov to bude 42, možno 45, alebo aj 50 rokov," okomentoval.
Odborári tiež poukazujú na rizikovosť druhého piliera, ktorý považujú za nespravodlivý. "Na hlavu" je podľa nich postavený aj návrh, aby deti prispievali svojim rodičom na ich dôchodky. Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová tiež upozornila na to, že návrh ústavného zákona neráta s tým, že trh práce sa vyvíja. Podľa nej totiž už súčasná generácia, ktorá prichádza na trh práce, nebude pracovať 40 rokov, a dokonca ani osem hodín, päť dní v týždni.
Machyna vysvetlil, že odborári chcú počkať, v akom stave pôjde návrh zákona do parlamentu. Ak ho tam však vládni predstavitelia posunú v takom znení, ako je teraz v MPK, budú žiadať o referendum a uvažovať nad generálnym štrajkom. Ten je podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Mariána Magdoška tým najvážnejším protestom, aký môžu odbory zorganizovať – pôjde o ochromenie práce naprieč celým Slovenskom.
OZ KOVO kritizuje rušenie stropu dôchodkového veku. "Strop je veľmi dôležitý, lebo na Slovensku sa ľudia možno dožívajú trochu dlhšieho veku, ale v oveľa horšom zdraví, ako sú ľudia v západnej Európe," dodal Machyna s tým, že Slováci odpracujú aj veľa nadčasov a nočných zmien a je tu tiež veľa nepretržitých prevádzok. "Ak si to zrátame, tak ľudia na Slovensku robia o šesť rokov viac, ako robia ľudia na západ od nás," vyčíslil Machyna.
Magdoško kritizuje, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) predkladá takýto dôležitý zákon v čase núdzového stavu. "Ja nepoznám krajinu, kde by sa to takto vo svete udialo, že počas núdzového stavu, ktorý má vyviesť Slovensko z koronakrízy s čo najmenšími dosahmi, my prijímame ústavný zákon o dôchodkovom zabezpečení," okomentoval s tým, že v iných krajinách býva takáto téma predmetom verejných diskusií aspoň počas jedného roka. Takisto vyzval analytikov, aby prestali verejnosť zavádzať tvrdením, že dôchodkový systém musí byť vyrovnaný. V každej krajine Európskej únie je totiž podľa neho dotovaný zo štátneho rozpočtu.
Ako tiež vysvetlil Magdoško, na prvé počutie znie informácia o tom, že ak človek odpracuje 40 rokov, môže odísť do dôchodku, dobre. Lenže tento počet rokov je naviazaný na strednú dĺžku života, ktorá sa však môže meniť. "Veľmi ľahko sa môže stať, že o pár rokov to bude 42, možno 45, alebo aj 50 rokov," okomentoval.
Odborári tiež poukazujú na rizikovosť druhého piliera, ktorý považujú za nespravodlivý. "Na hlavu" je podľa nich postavený aj návrh, aby deti prispievali svojim rodičom na ich dôchodky. Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová tiež upozornila na to, že návrh ústavného zákona neráta s tým, že trh práce sa vyvíja. Podľa nej totiž už súčasná generácia, ktorá prichádza na trh práce, nebude pracovať 40 rokov, a dokonca ani osem hodín, päť dní v týždni.
