Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Ekonomika

OZE čaká v roku 2024 rozvoj, potrebné však budú legislatívne zmeny

Ilustračná fotka. Foto: TASR - Tomáš Halász

Spoločnosť uviedla, že v Česku sú nainštalované solárne elektrárne s kapacitou 3,5 GW v Maďarsku 3 GW a v Poľsku s viac ako 13 GW, čo je výrazne viac ako na Slovensku.

Bratislava 15. januára (TASR) - Slovensko v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v porovnaní s krajinami EÚ i V4 zatiaľ zaostáva. Tvrdí to spoločnosť Columbus Energy, podľa ktorej na Slovensku síce v roku 2023 narástol počet inštalácií, no celkový výkon fotovoltických elektrární (FVE) je zatiaľ len 0,6 gigawattu (GW). V tomto roku by sa však podľa spoločnosti využívanie slnečnej energie aj na Slovensku malo zlepšiť, potrebné však budú aj legislatívne zmeny.

Spoločnosť uviedla, že v Česku sú nainštalované solárne elektrárne s kapacitou 3,5 GW v Maďarsku 3 GW a v Poľsku s viac ako 13 GW, čo je výrazne viac ako na Slovensku.

"Slovenský energetický mix by mal do roku 2030 obsahovať minimálne 23 % energie vyrábanej obnoviteľnými zdrojmi energie. Napriek tomu bola v roku 2023 podpora štátu na ich inštaláciu minimálna. Aktuálne u nás vyrábajú fotovoltické panely necelé 2 % energie, pričom na strechách domov a budov na Slovensku by mohla byť inštalovaná kapacita až zhruba 13 gigawatt peakov (GWp)," povedal Milan Lempochner zo spoločnosti Columbus Energy.

Rok 2024 však môže byť podľa jeho slov pre využívanie solárnej energie na Slovensku prelomový, pretože podľa odhadov by mohlo byť nainštalovaných až 300 megawatt peakov (MWp) nových FVE. Potrebné podľa neho budú aj legislatívne zmeny, ktoré by viedli k zjednodušeniu procesu pripojenia fotovoltiky do siete a ktoré by definovali malé a stredné zdroje OZE podobne ako v Českej republike.

"Domácnostiam je tiež potrebné umožniť, aby mohli jednoducho, bez komplikácií so stavebným povolením, stavať zdroje väčšie ako 10 kWp. Napríklad v Poľsku je už roky limit do 50 kWp a k podobnej zmene došlo aj v Českej republike. A v neposlednom rade domácnosti by mali mať možnosť predávať prebytočnú energiu do siete," dodal.

Významným krokom k zelenšej budúcnosti Slovenska by bolo aj legislatívne zakotvenie komunitnej energetiky, ktorá je podľa Lempochnera v západoeurópskych krajinách neodmysliteľnou súčasťou transformácie energetiky.

"Komunitnú energetiku, teda využitie energie zo spoločných OZE na 'samospotrebu' v bytových domoch, je potrebné umožniť a podporiť legislatívne a následne aj finančnými stimulmi. Slovensku to pomôže priblížiť sa k splneniu svojho záväzku uhlíkovej neutrality do roku 2050," uzavrel.