Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šance, že americká centrálna banka zníži úrokové sadzby opäť, a to hneď na najbližšom zasadnutí v septembri, pričom zníženie dosiahne 50 bázických bodov, odhadujú trhy v súčasnosti takmer na 40 %.
Autor TASR
Washington 6. augusta (TASR) - Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell bude možno prinútený pristúpiť k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky po tom, ako Spojené štáty oficiálne označili Čínu za manipulátora meny.
Rozhodnutie ministra financií Stevena Mnuchina znamená, že USA odštartovali formálny proces s cieľom riešiť, ako Washington tvrdí, "nespravodlivú konkurenčnú výhodu" zo strany Číny. Peking však menovú manipuláciu odmieta a podľa čínskej centrálnej banky označenie Číny za menového manipulátora vážne poškodzuje medzinárodné pravidlá.
Podľa analytikov však najnovší krok Washingtonu zvyšuje tlak na vedenie americkej centrálnej banky Fed. Eskaláciou sporu s Čínou totiž výrazne rastie riziko ďalšieho spomalenia rastu americkej ekonomiky. To by mohlo donútiť Fed reagovať opätovným znížením úrokových sadzieb.
Ako povedal Tim Duy, profesor ekonómie na Oregonskej univerzite, ak rozhodnutie Fedu z konca júla znížiť úrokové sadzby predstavovalo určitú poistku proti prípadným rizikám, tak pravdepodobnosť takéhoto rizika teraz výrazne vzrástla.
Šance, že americká centrálna banka zníži úrokové sadzby opäť, a to hneď na najbližšom zasadnutí v septembri, pričom zníženie dosiahne 50 bázických bodov, odhadujú trhy v súčasnosti takmer na 40 %. V pondelok (5. 8.) pred reakciou americkej vlády stanovili trhy túto pravdepodobnosť na 30 % a v piatok, teda predtým, než jüan prelomil hranicu 7 CNY/USD, na necelé 2 %.
Podľa analytikov tlak na banku bude zvyšovať aj Donald Trump. Ten už rok zavádza a následne zvyšuje clá na čínske produkty s cieľom dotlačiť Čínu k obchodnej dohode výhodnej pre USA a zároveň núti centrálnu banku, aby zmierňovala menovú politiku a nepriaznivé vplyvy obchodného konfliktu kompenzovala.
V dôsledku oslabenia rastu americkej ekonomiky centrálna banka nakoniec koncom júla úrokové sadzby znížila, ale iba o štvrť percentuálneho bodu do pásma 2 % - 2,25 %, na čo Trump zareagoval tým, že centrálna banka "opäť sklamala".
Hneď na nasledujúci deň (1. 8.) Trump oznámil zavedenie 10-percentných dovozných ciel na čínsky tovar v ročnej hodnote 300 miliárd USD (268,29 miliardy eur) s platnosťou od 1. septembra.
O štyri dni nato Čína umožnila svojej mene oslabiť a prvýkrát za vyše desaťročia prelomiť kľúčovú hranicu 7 jüanov za dolár. Navyše Peking zastavil dovoz amerických agrokomodít, ktoré patria k najcitlivejším vývozným artiklom USA. Podľa ekonómov to prakticky znamená začiatok obchodnej vojny.
Reakcia Trumpa bola okamžitá. Čínu označil za menového manipulátora niekoľko hodín predtým, než tak oficiálne urobilo ministerstvo financií, a dôrazne na to upozornil práve centrálnu banku.
Analytici teraz očakávajú, že Fed bude musieť reagovať. "Banka nechce, aby si trh myslel, že kapituluje pod tlakom Bieleho domu alebo obchodných sporov," povedal ekonóm Scott Anderson. "V prípade hrozby pre vyhliadky ekonomiky však reagovať bude a táto hrozba je v súčasnosti reálna," dodal.
(1 EUR = 1,1182 USD)
Rozhodnutie ministra financií Stevena Mnuchina znamená, že USA odštartovali formálny proces s cieľom riešiť, ako Washington tvrdí, "nespravodlivú konkurenčnú výhodu" zo strany Číny. Peking však menovú manipuláciu odmieta a podľa čínskej centrálnej banky označenie Číny za menového manipulátora vážne poškodzuje medzinárodné pravidlá.
Podľa analytikov však najnovší krok Washingtonu zvyšuje tlak na vedenie americkej centrálnej banky Fed. Eskaláciou sporu s Čínou totiž výrazne rastie riziko ďalšieho spomalenia rastu americkej ekonomiky. To by mohlo donútiť Fed reagovať opätovným znížením úrokových sadzieb.
Ako povedal Tim Duy, profesor ekonómie na Oregonskej univerzite, ak rozhodnutie Fedu z konca júla znížiť úrokové sadzby predstavovalo určitú poistku proti prípadným rizikám, tak pravdepodobnosť takéhoto rizika teraz výrazne vzrástla.
Šance, že americká centrálna banka zníži úrokové sadzby opäť, a to hneď na najbližšom zasadnutí v septembri, pričom zníženie dosiahne 50 bázických bodov, odhadujú trhy v súčasnosti takmer na 40 %. V pondelok (5. 8.) pred reakciou americkej vlády stanovili trhy túto pravdepodobnosť na 30 % a v piatok, teda predtým, než jüan prelomil hranicu 7 CNY/USD, na necelé 2 %.
Podľa analytikov tlak na banku bude zvyšovať aj Donald Trump. Ten už rok zavádza a následne zvyšuje clá na čínske produkty s cieľom dotlačiť Čínu k obchodnej dohode výhodnej pre USA a zároveň núti centrálnu banku, aby zmierňovala menovú politiku a nepriaznivé vplyvy obchodného konfliktu kompenzovala.
V dôsledku oslabenia rastu americkej ekonomiky centrálna banka nakoniec koncom júla úrokové sadzby znížila, ale iba o štvrť percentuálneho bodu do pásma 2 % - 2,25 %, na čo Trump zareagoval tým, že centrálna banka "opäť sklamala".
Hneď na nasledujúci deň (1. 8.) Trump oznámil zavedenie 10-percentných dovozných ciel na čínsky tovar v ročnej hodnote 300 miliárd USD (268,29 miliardy eur) s platnosťou od 1. septembra.
O štyri dni nato Čína umožnila svojej mene oslabiť a prvýkrát za vyše desaťročia prelomiť kľúčovú hranicu 7 jüanov za dolár. Navyše Peking zastavil dovoz amerických agrokomodít, ktoré patria k najcitlivejším vývozným artiklom USA. Podľa ekonómov to prakticky znamená začiatok obchodnej vojny.
Reakcia Trumpa bola okamžitá. Čínu označil za menového manipulátora niekoľko hodín predtým, než tak oficiálne urobilo ministerstvo financií, a dôrazne na to upozornil práve centrálnu banku.
Analytici teraz očakávajú, že Fed bude musieť reagovať. "Banka nechce, aby si trh myslel, že kapituluje pod tlakom Bieleho domu alebo obchodných sporov," povedal ekonóm Scott Anderson. "V prípade hrozby pre vyhliadky ekonomiky však reagovať bude a táto hrozba je v súčasnosti reálna," dodal.
(1 EUR = 1,1182 USD)
