Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra financií SR môže byť jedným z nich spoločné európske poistenie v nezamestnanosti či spoločný investičný program.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) – Eurozóna potrebuje mechanizmy na tlmenie prípadných šokov. Presvedčený je o tom minister financií Peter Kažimír, podľa ktorého môže byť jedným z nich spoločné európske poistenie v nezamestnanosti či spoločný investičný program. O týchto témach dnes v Bratislave diskutujú zástupcovia Európskeho parlamentu a národných parlamentov členských štátov v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
„Vieme, že ak sa nám nepodarí eurozónu dokončiť, tak sa nám problémy vrátia. Niektoré z nich už úspešne riešime, napríklad vytvorením bankovej únie, ale mechanizmy na tlmenie šokov, teda stabilizačné mechanizmy, nám stále chýbajú,“ uviedol Kažimír počas druhého dňa Medziparlamentnej konferencie o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ.
Slovensko podľa neho presadzuje návrhy dvoch tlmiacich mechanizmov. Jedným z nich je spoločné európske poistenie v nezamestnanosti pre prípad asymetrických šokov. „Ako nástroj pochopiteľný pre obyvateľov eurozóny. Ako nástroj, ktorý by bol schopný materializovať to dobré a pozitívne, ktoré politika eurozóny môže predstavovať a pochopiteľné pre ľudí,“ opísal šéf rezortu financií.
Druhý návrh spočíva v spoločnom európskom investičnom programe pre prípad globálnych symetrických šokov. Minister pripomenul, že Slovensko privítalo iniciatívu nového vedenia Európskej komisie v podobe tzv. Junckerovho plánu, z ktorého vznikol Európsky fond pre strategické investície (EFSI).
„V súvislosti s ním však stojíme pred určitou otázkou. EFSI zatiaľ nie je presne tým, čo sme pôvodne zamýšľali ako stabilizačný nástroj a je otvorenou otázkou, či sa ním môže stať, ba dokonca, či by sa ním mal stať v tejto podobe, ako ho poznáme dnes,“ priblížil Kažimír.
Dodal, že správa o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie to predpokladá. Takýto mechanizmus by však podľa nej nemal nahrádzať plnenie „domácich úloh“ jednotlivých krajín, viesť k morálnemu hazardu či k permanentným a jednosmerným transferom. Nemal by sa tiež vnímať ako pokus o vyrovnanie príjmov medzi štátmi. Rovnako by nemal byť nástrojom na riešenie kríz.
Európska komisia by chcela predĺžiť dobu existencie EFSI do roku 2020. „Nie všetky členské krajiny sa domnievajú, že by mal byť aj tlmičom šokov v eurozóne. Niektoré sa dívajú skepticky aj na existenciu samotného EFSI ako takého. Slovenské predsedníctvo považuje všetky možnosti za otvorené a chce urobiť všetko pre to, aby sa predĺženie EFSI o ďalšie dva roky a zdvojnásobenie jeho kapacity stalo realitou,“ zdôraznil Kažimír.
Slovensko podľa neho verí v potrebu spoločného stabilizačného nástroja, nemusí však nutne vzniknúť na báze EFSI. Ak by to tak však bolo, členské štáty sa musia dohodnúť na vylepšení programu tak, aby s ním boli všetci spokojní. „Bez nástrojov, ktoré by tlmili šoky, môže sotva Európa a eurozóna ďalej nedotknute prosperovať,“ uzavrel minister.
„Vieme, že ak sa nám nepodarí eurozónu dokončiť, tak sa nám problémy vrátia. Niektoré z nich už úspešne riešime, napríklad vytvorením bankovej únie, ale mechanizmy na tlmenie šokov, teda stabilizačné mechanizmy, nám stále chýbajú,“ uviedol Kažimír počas druhého dňa Medziparlamentnej konferencie o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ.
Slovensko podľa neho presadzuje návrhy dvoch tlmiacich mechanizmov. Jedným z nich je spoločné európske poistenie v nezamestnanosti pre prípad asymetrických šokov. „Ako nástroj pochopiteľný pre obyvateľov eurozóny. Ako nástroj, ktorý by bol schopný materializovať to dobré a pozitívne, ktoré politika eurozóny môže predstavovať a pochopiteľné pre ľudí,“ opísal šéf rezortu financií.
Druhý návrh spočíva v spoločnom európskom investičnom programe pre prípad globálnych symetrických šokov. Minister pripomenul, že Slovensko privítalo iniciatívu nového vedenia Európskej komisie v podobe tzv. Junckerovho plánu, z ktorého vznikol Európsky fond pre strategické investície (EFSI).
„V súvislosti s ním však stojíme pred určitou otázkou. EFSI zatiaľ nie je presne tým, čo sme pôvodne zamýšľali ako stabilizačný nástroj a je otvorenou otázkou, či sa ním môže stať, ba dokonca, či by sa ním mal stať v tejto podobe, ako ho poznáme dnes,“ priblížil Kažimír.
Dodal, že správa o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie to predpokladá. Takýto mechanizmus by však podľa nej nemal nahrádzať plnenie „domácich úloh“ jednotlivých krajín, viesť k morálnemu hazardu či k permanentným a jednosmerným transferom. Nemal by sa tiež vnímať ako pokus o vyrovnanie príjmov medzi štátmi. Rovnako by nemal byť nástrojom na riešenie kríz.
Európska komisia by chcela predĺžiť dobu existencie EFSI do roku 2020. „Nie všetky členské krajiny sa domnievajú, že by mal byť aj tlmičom šokov v eurozóne. Niektoré sa dívajú skepticky aj na existenciu samotného EFSI ako takého. Slovenské predsedníctvo považuje všetky možnosti za otvorené a chce urobiť všetko pre to, aby sa predĺženie EFSI o ďalšie dva roky a zdvojnásobenie jeho kapacity stalo realitou,“ zdôraznil Kažimír.
Slovensko podľa neho verí v potrebu spoločného stabilizačného nástroja, nemusí však nutne vzniknúť na báze EFSI. Ak by to tak však bolo, členské štáty sa musia dohodnúť na vylepšení programu tak, aby s ním boli všetci spokojní. „Bez nástrojov, ktoré by tlmili šoky, môže sotva Európa a eurozóna ďalej nedotknute prosperovať,“ uzavrel minister.
