Brusel 6. decembra (TASR) – Na zdvojnásobení objemu finančných prostriedkov a predĺžení fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) sa dnes dohodli únijní ministri financií v Bruseli. Vyhlásil to slovenský minister financií Peter Kažimír. Členské štáty tiež schválili smernicu, ktorá uľahčí boj proti praniu špinavých peňazí.

"Napriek mnohým kuvikom sa podarilo Európskej investičnej banke spolu s jednotlivými krajinami a Komisiou naozaj preinvestovať stovky miliárd eur v priestore Európy. My sme sa dohodli na tom, že to bude pokračovať, že to má význam, aby sa v tomto pokračovalo, aby sa zdvojnásobila palebná sila," vyhlásil Kažimír. Naďalej platí, že cez EFSI sa nebude presadzovať politický vplyv a do fondu prúdia financie z verejného aj súkromného sektora.

Únijní ministri podľa očakávaní rozhodli o predĺžení EFSI do roku 2020 a zvýšení jeho objemu tak, aby mohol poskytnúť najmenej 500 miliárd eur na investície. Členské štáty tým zaujali stanovisko, a keď sa na postoji uznesie Európsky parlament, začnú spoločne rokovať o finálnej podobe EFSI.

Tento fond vznikol vlani a je súčasťou Investičného plánu pre Európu z dielne Európskej komisie (EK). "EFSI mimo politickej schémy hľadá projekty, ktoré by za normálnych okolností nebolo možné financovať. Napríklad, klientom EFSI je bratislavský obchvat," vysvetlil Kažimír. Z rozpočtu EÚ do neho smeruje 26 miliárd eur a Európska investičná banka (EIB) do neho prispieva 7,5 miliardy eur. Fond funguje v rámci EIB, ktorá schvaľuje každý jeho projekt.

"Novinkou je, že fond sa bude venovať aj investíciám, ktoré sú nasmerované na obranu a bezpečnosť a na podporu zelených projektov," dodal slovenský minister financií. Rada tiež schválila závery o odstraňovaní prekážok, ktoré stoja v ceste investíciám.

Členské štáty okrem iného prijali smernicu, ktorá umožní vyšetrovacím orgánom prístup k informáciám o skutočných vlastníkoch spoločností. Vďaka smernici budú môcť príslušné orgány efektívnejšie zakročiť proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, nepovolenej forme optimalizácií daní a financovaniu terorizmu.

V súvislosti s bojom proti daňovým únikom ministri diskutovali o takzvaných hybridných daňových nesúladoch. Tie spočívajú vo využívaní zložitých daňových schém, ktoré umožňujú výrazne znižovať reálne zaplatené dane, čo využívajú najmä veľké nadnárodné firmy.

"Slovensko bolo veľmi úspešné, dotiahlo za dva mesiace text. Na 98 percent sme ten text dohodli, zostali len dve otvorené otázky," uviedol Kažimír. Jedna súvisí so začiatkom platnosti legislatívy, druhá je technická, týka sa Spojeného kráľovstva a Francúzska. Legislatíva bude podľa ministra definitívne prijatá počas maltského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začne v januári.

Ministri nedospeli k záverom pri dani z finančných transakcií, ktorá by mala predísť špekulatívnym pohybom kapitálu a budú o nej naďalej rokovať.

Kažimír na záver zhrnul úspechy slovenského predsedníctva v Rade EÚ vo finančnej oblasti, kde podľa neho Slovensko zaznamenalo viacero úspechov. Zmienil návrh a vyrokovanie budúcoročného rozpočtu EÚ, stanovenie pravidiel na zostavenie zoznamu daňových rajov a dosiahnutie pokroku v pravidlách bankového dohľadu v Únii. Predsednícku skúsenosť označil za "inšpirujúcu, zábavnú a obohacujúcu".