Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenul, že vojna na Ukrajine má zásadný priamy a nepriamy vplyv na vývoj ekonomiky v Európe.
Autor TASR
Bratislava/Frankfurt nad Mohanom 22. júla (TASR) - Štvrtok (21.7.) ukončil jedenásť rokov čakania na zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Ide pritom o začiatok série podobných krokov, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na skrotenie inflačných rizík. Takto zhodnotil rozhodnutie ECB zvýšiť svoje úrokové sadzby o 50 bázických bodov guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír.
"Tvrdohlavo vysoká inflácia a riziká s tým spojené nastolili zásadnú otázku - ísť v júli hore so sadzbami o 25 alebo o 50 bázických bodov? Informácie, ktoré sme získali za uplynulých šesť týždňov mnohých, vrátane mňa, presvedčili o potrebe začať razantne," zhodnotil vo svojom komentári. ECB zvyšovanie sadzieb avizovala už dávnejšie, pôvodne sa však hovorilo skôr o opatrnejšom raste o 25 bodov.
O rozsahu zvyšovania úrokov v septembri a na ďalších zasadaniach rozhodne podľa Kažimíra vývoj ekonomiky v eurozóne a mimo nej. Je preto možné čakať rast o 25 aj 50 bázických bodov. "Nevieme zázračne stlačiť ceny benzínu, plynu, potravín tak, aby ceny v najbližších mesiacoch nerástli, ale vieme robiť opatrenia na to, aby po tom, čo odznejú šialené tlaky na ceny spôsobené vojnou a pandémiou, sa vrátil vývoj do normálnych koľaji. Dostať infláciu na želané úrovne chvíľu potrvá," upozornil guvernér NBS.
Pripomenul, že vojna na Ukrajine má zásadný priamy a nepriamy vplyv na vývoj ekonomiky v Európe. Na prekonanie ekonomických problémov je kľúčovým partnerom fiškálna politika, no tá sa zatiaľ podľa Kažimíra váha pridať.
"Problémom je, že tu chýba akýkoľvek politický apetít pokračovať v dobudovaní hospodárskej a menovej únie. Rovnako potrebujeme dokončiť úniu kapitálových trhov. Chýba odvaha čo i len snívať o prvkoch fiškálnej únie, bez ktorých naša menová únia nebude nikdy fungovať bez opakovaných kríz," zdôraznil.
Zhodnotil tiež ohlásený vznik nového nástroja ECB na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument, TPI). Jeho cieľom je potlačiť neopodstatnené a nesystematické turbulencie, predstavujúce vážnu hrozbu pre rovnomernosť vplyvov politiky ECB.
"Bol by som rád, aby sme ho nikdy nemuseli použiť, no uvidíme. Veľa bude závisieť od toho, ako vážne a zodpovedne sa vlády v Európe postavia k vyriešeniu prapôvodných príčin nerovnováh a fragmentácie. Ony majú v rukách kľúče od zapaľovania, oni musia konsolidovať, investovať do udržateľného rastu, do inovácií. Bez toho všetkého máme na krku zásadný problém," zdôraznil Kažimír.
"Tvrdohlavo vysoká inflácia a riziká s tým spojené nastolili zásadnú otázku - ísť v júli hore so sadzbami o 25 alebo o 50 bázických bodov? Informácie, ktoré sme získali za uplynulých šesť týždňov mnohých, vrátane mňa, presvedčili o potrebe začať razantne," zhodnotil vo svojom komentári. ECB zvyšovanie sadzieb avizovala už dávnejšie, pôvodne sa však hovorilo skôr o opatrnejšom raste o 25 bodov.
O rozsahu zvyšovania úrokov v septembri a na ďalších zasadaniach rozhodne podľa Kažimíra vývoj ekonomiky v eurozóne a mimo nej. Je preto možné čakať rast o 25 aj 50 bázických bodov. "Nevieme zázračne stlačiť ceny benzínu, plynu, potravín tak, aby ceny v najbližších mesiacoch nerástli, ale vieme robiť opatrenia na to, aby po tom, čo odznejú šialené tlaky na ceny spôsobené vojnou a pandémiou, sa vrátil vývoj do normálnych koľaji. Dostať infláciu na želané úrovne chvíľu potrvá," upozornil guvernér NBS.
Pripomenul, že vojna na Ukrajine má zásadný priamy a nepriamy vplyv na vývoj ekonomiky v Európe. Na prekonanie ekonomických problémov je kľúčovým partnerom fiškálna politika, no tá sa zatiaľ podľa Kažimíra váha pridať.
"Problémom je, že tu chýba akýkoľvek politický apetít pokračovať v dobudovaní hospodárskej a menovej únie. Rovnako potrebujeme dokončiť úniu kapitálových trhov. Chýba odvaha čo i len snívať o prvkoch fiškálnej únie, bez ktorých naša menová únia nebude nikdy fungovať bez opakovaných kríz," zdôraznil.
Zhodnotil tiež ohlásený vznik nového nástroja ECB na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument, TPI). Jeho cieľom je potlačiť neopodstatnené a nesystematické turbulencie, predstavujúce vážnu hrozbu pre rovnomernosť vplyvov politiky ECB.
"Bol by som rád, aby sme ho nikdy nemuseli použiť, no uvidíme. Veľa bude závisieť od toho, ako vážne a zodpovedne sa vlády v Európe postavia k vyriešeniu prapôvodných príčin nerovnováh a fragmentácie. Ony majú v rukách kľúče od zapaľovania, oni musia konsolidovať, investovať do udržateľného rastu, do inovácií. Bez toho všetkého máme na krku zásadný problém," zdôraznil Kažimír.
