Brusel 9. marca (TASR) - Ministri financií eurozóny (Euroskupina) dnes v súvislosti s návrhom reforiem v Grécku prijmú iba bežné oznámenie, možno nejaké upozornenie ohľadom spôsobu komunikácie gréckej strany, ktoré poškodzuje celkový obraz možnej spolupráce, ale nejaké konkrétne výsledky alebo rozhodnutie o peniazoch sa nedá očakávať.

Uviedol minister financií SR Peter Kažimír po príchode do Bruselu na zasadnutie Euroskupiny. Neformálne združenie ministrov financií eurozóny sa bude dnes prioritne venovať zoznamu reforiem, ktoré grécka vláda predložila minulý týždeň.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ešte pred rokovaním ministrov upozornil, že zoznam reforiem, ktorý Atény predložili takzvanej Trojke veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond), ani zďaleka nie je dokončený.



V podobnom duchu vystúpil aj Kažimír, keď upozornil, že mediálne očakávania sú oveľa väčšie, ako je samotná skutočnosť. Dodal, že o Grécku bude dnes Euroskupina rokovať tak, ako vždy, pričom ministri podrobne zhodnotia situáciu, v akej sa táto krajina nachádza.

"Poznáme list, ktorý bol zverejnený, aj s konkrétnymi opatreniami. Členské krajiny eurozóny ich musia zhodnotiť, nemajú však dosť informácií, aby vedeli analyzovať tento text," zhodnotil situáciu Kažimír. Dodal, že zatiaľ sú to "iba slová na papieri", pričom kľúčové sú čísla a tie vedia ministrom doručiť hlavné inštitúcie (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) spolu s Grékmi.

Kažimír dal za pravdu Dijsselbloemovi, ktorý kritizoval, že Atény od posledného stretnutia v tomto formáte spravili veľmi málo.

"Čas naozaj rýchlo beží, o to je situácia zložitejšia. Pre nás všetkých je iritujúci spôsob komunikácie, v ktorom pokračujú predstavitelia gréckej vlády," uviedol minister. Euroskupina podľa jeho slov musí počkať na stanovisko Trojky, čo je v súlade so stanovenými pravidlami hry.

"Je správne, že niekto nezávislý a s odbornou kapacitou vyhodnotí čo je pravda a čo je len prianie," uzavrel Kažimír.

Euroskupina dnes pravdepodobne nerozhodne o gréckych reformách

Ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, na dnešnom zasadaní pravdepodobne nerozhodnú o návrhu reforiem, ktoré im koncom minulého týždňa poslalo Grécko. Jeho schválenie je pritom kľúčovou podmienkou pre uvoľnenie financií zo záchranného balíka pre zadlženú krajinu. Informovali o tom agentúry DPA a RTTNews.

Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ešte pred začiatkom stretnutia vyhlásil, že grécky plán reforiem nie je ani zďaleka dokončený.

Nová grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sa pred zhruba 10 dňami po ťažkých rokovaniach dohodla s veriteľmi na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, teda do konca júna 2015, ale najprv im musí predložiť dôveryhodný plán reforiem.

Atény v piatok (6.3.) poslali Dijsselbloemovi sedem návrhov, vrátane opatrení na zlepšenie výberu daní, ktoré zahŕňajú zmeny vo výbere daní a vytvorenie nového úradu daňových inšpektorov. Podľa DPA grécky plán však obsahuje len zhruba tretinu reforiem, ktoré Euroskupina od krajiny očakáva.

Aj nemecké ministerstvo financií naznačilo, že dnešné zasadanie Euroskupiny pravdepodobne neprinesie výsledok, pretože ministri budú chcieť od Atén viac a podrobnejších informácií o navrhovaných opatreniach, aby zistili, či prinesú očakávaný výsledok. Cieľom reforiem je totiž ozdraviť grécke financie a ekonomiku tak, aby bola krajina schopná fungovať aj bez pomoci zvonka. A preto Euroskupina schváli len taký návrh reforiem, ktorý bude zárukou tohto výsledku. No bez dôveryhodného plánu neuvoľní Grécku zvyšné peniaze zo záchranného balíka.

Grécky minister financií Janis Varufakis medzitým pre nedeľné vydanie talianskych novín Corriere della Sera vyhlásil, že ak sa rokovania s Euroskupinou skončia neúspechom, môže to viesť k predčasným voľbám v Grécku, prípadne k vypísaniu referenda o eure.

Atény minulý týždeň splatili prvých 310 miliónov z dlhu vo výške 1,5 miliardy eur, ktoré majú tento mesiac uhradiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF).

Varufakis a Tsipras dúfali, že Európska centrálna banka (ECB) zvýši Aténam limit na emisiu krátkodobých pokladničných poukážok, tzv. T-bills zo súčasných 15 miliárd eur na 25 miliárd eur. Ale banka to odmietla. Jej prezident Mario Draghi Grécku odkázal, že podľa európskych pravidiel ECB nemôže financovať vlády eurozóny či už priamo, alebo nepriamo.

Grécke komerčné banky totiž v minulosti využívali T-bills ako zábezpeku za úvery od ECB a získané peniaze následne opäť investovali do ďalších gréckych pokladničných poukážok a pomáhali tak štátu pokryť jeho finančné potreby. ECB preto odmietla prijímať grécke pokladničné poukážky ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. Tie sú tak odkázané na núdzovú likviditu (Emergency Liquidity Assistance, ELA) od gréckej centrálnej banky, ktorá musela prevziať na seba zodpovednosť za likviditu gréckych bánk a s tým spojené finančné bremeno.

Grécku ale dochádzajú peniaze a čas na dohodu s veriteľmi sa kráti. Dijsselbloem preto vyzval Atény, aby prestali plytvať časom a urýchlili práce na reformách.

"Ponúkli sme im pomoc, ale tá ide ruka v ruke s podmienkami," vyhlásil pred začiatkom rokovaní.