Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) - Existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré vplývajú na ceny. Uviedol to v komentári guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír po štvrtkovom (3. 2.) menovopolitickom rokovaní Rady guvernérov ECB.
"Existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré v rôznej miere a intenzite vplývajú na ceny: silné oživenie vyspelých ekonomík po kríze, nedostatok surovín a komponentov najmä kvôli pandémii, rekordné ceny energií, fiškálna politika, uvoľnená menová politika, mzdové tlaky, a podobne," začal Kažimír.
Pokračoval, že vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie na Slovensku. Tlaky na ceny z domácej ekonomiky sú pomerne slabé. Rýchlo rastúce ceny zatiaľ veľmi mierne tlačia na rast platov a tie zase zvyčajne len slabo vplývajú na celkový cenový vývoj.
"Očakávam, že inflácia v eurozóne ostane na vyšších úrovniach dlhšie, než sme čakali. Riziká súvisiace s budúcim vývojom inflácie sú dnes jednoznačne smerom nahor. To, že sme napriek prekvapeniu, ktoré priniesli decembrové a januárové inflačné čísla, nepristúpili k sprísňovaniu, neznamená, že budeme otáľať s reakciou," uviedol Kažimír. V marci podľa neho budeme múdrejší a mať viac údajov, vedieť viac o tom, ako sa vyvíja ekonomika, trh práce a ako sa rast cien pretavuje do platov. "Rovnako budeme vedieť, či sa geopolitické riziká zmiernia, alebo nie," poznamenal.
Čo sa Slovenska týka, očakáva, že inflácia bude vrcholiť na jar tohto roku. Ak sa situácia vo svete upokojí, bude to mať pozitívny vplyv na ceny na Slovensku, tiež v druhej polovici roka. "Kľúčovou vecou bude ďalší vývoj na svetových trhoch s komoditami. Súčasné očakávania na globálnych komoditných trhoch nenaznačujú ďalší výrazný rast cien energií v priebehu tohto roka a ani v ďalších rokoch. Zároveň sa očakáva postupná normalizácia situácie v globálnej logistike, vo výrobe a dodávkach surovín a súčiastok," konštatoval Kažimír. Ak by ani nedošlo k poklesu cien komodít, stabilizácia ich úrovne z definície znamená pominutie inflačných tlakov z tohto zdroja.
Na Slovensku by to znamenalo, že v budúcom roku už regulované ceny nepôjdu hore v takej miere, ako v tomto roku. Z týchto dôvodov by inflácia mala poklesnúť výraznejšie začiatkom budúceho roka po pozvoľnom poklese v priebehu tohto roka.
"Dôležité je, akým tempom ceny rastú. Mierny rast cien je zdravý a stabilný. Rast cien na úrovniach okolo 7 percent želaný nie je. Úroveň, ktorá je v poriadku, sú dve percentá. To je náš cieľ, kam chceme infláciu dostať. Robíme všetko, čo je potrebné, aby sme boli postupne tam, kde chceme byť a naplnili náš mandát cenovej stability," dodal Kažimír.
"Existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré v rôznej miere a intenzite vplývajú na ceny: silné oživenie vyspelých ekonomík po kríze, nedostatok surovín a komponentov najmä kvôli pandémii, rekordné ceny energií, fiškálna politika, uvoľnená menová politika, mzdové tlaky, a podobne," začal Kažimír.
Pokračoval, že vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie na Slovensku. Tlaky na ceny z domácej ekonomiky sú pomerne slabé. Rýchlo rastúce ceny zatiaľ veľmi mierne tlačia na rast platov a tie zase zvyčajne len slabo vplývajú na celkový cenový vývoj.
"Očakávam, že inflácia v eurozóne ostane na vyšších úrovniach dlhšie, než sme čakali. Riziká súvisiace s budúcim vývojom inflácie sú dnes jednoznačne smerom nahor. To, že sme napriek prekvapeniu, ktoré priniesli decembrové a januárové inflačné čísla, nepristúpili k sprísňovaniu, neznamená, že budeme otáľať s reakciou," uviedol Kažimír. V marci podľa neho budeme múdrejší a mať viac údajov, vedieť viac o tom, ako sa vyvíja ekonomika, trh práce a ako sa rast cien pretavuje do platov. "Rovnako budeme vedieť, či sa geopolitické riziká zmiernia, alebo nie," poznamenal.
Čo sa Slovenska týka, očakáva, že inflácia bude vrcholiť na jar tohto roku. Ak sa situácia vo svete upokojí, bude to mať pozitívny vplyv na ceny na Slovensku, tiež v druhej polovici roka. "Kľúčovou vecou bude ďalší vývoj na svetových trhoch s komoditami. Súčasné očakávania na globálnych komoditných trhoch nenaznačujú ďalší výrazný rast cien energií v priebehu tohto roka a ani v ďalších rokoch. Zároveň sa očakáva postupná normalizácia situácie v globálnej logistike, vo výrobe a dodávkach surovín a súčiastok," konštatoval Kažimír. Ak by ani nedošlo k poklesu cien komodít, stabilizácia ich úrovne z definície znamená pominutie inflačných tlakov z tohto zdroja.
Na Slovensku by to znamenalo, že v budúcom roku už regulované ceny nepôjdu hore v takej miere, ako v tomto roku. Z týchto dôvodov by inflácia mala poklesnúť výraznejšie začiatkom budúceho roka po pozvoľnom poklese v priebehu tohto roka.
"Dôležité je, akým tempom ceny rastú. Mierny rast cien je zdravý a stabilný. Rast cien na úrovniach okolo 7 percent želaný nie je. Úroveň, ktorá je v poriadku, sú dve percentá. To je náš cieľ, kam chceme infláciu dostať. Robíme všetko, čo je potrebné, aby sme boli postupne tam, kde chceme byť a naplnili náš mandát cenovej stability," dodal Kažimír.
