Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zopakoval, že v tejto "hre na Čierneho Petra" nemožno pokračovať donekonečna a treba konečne zhodnotiť grécku ponuku, jej reálnosť, pričom pre zvyšok eurozóny je tu aj otázka dôveryhodnosti Atén.
Autor TASR
Brusel 11. júla (TASR) - Gréci potrebujú dostať odpoveď na otázku, kedy sa ich banky otvoria a v akej mene. S týmito slovami zhodnotil svoje očakávania z dnešného mimoriadneho rokovania Euroskupiny v Bruseli minister financií SR Peter Kažimír.
Ministri financií eurozóny krátko po 15.00 h začali ďalšie kolo rokovaní o možnom treťom programe finančnej pomoci pre Grécko, ktoré nasleduje po najnovšej reformnej ponuke zo strany gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa.
Kažimír polohumorom-polovážne túto situáciu zhodnotil takto: "Nejaká torta je upečená, uvidíme, či sa dá zjesť." Spresnil, že istým problémom pre Grécko je analýza dlhodobej udržateľnosti štátneho dlhu.
Podľa jeho slov sa však ministri financií z krajín platiacich eurom musia najskôr oboznámiť s postojom troch kľúčových inštitúcií - Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.
"Môj názor je, že mali by sme mať odvahu sa rozhodnúť. Toto nerobí dobre nikomu, takéto naťahovanie, v prvom rade nie Grécku. Gréci potrebujú dostať odpoveď na otázku, kedy sa ich banky otvoria a s akou menou," zhodnotil situáciu Kažimír po príchode do Bruselu.
Zopakoval, že v tejto "hre na Čierneho Petra" nemožno pokračovať donekonečna a treba konečne zhodnotiť grécku ponuku, jej reálnosť, pričom pre zvyšok eurozóny je tu aj otázka dôveryhodnosti Atén.
"Lebo teraz máme na stole opatrenia, ktoré pred šiestimi dňami boli premiérom Tsiprasom označované za požiadavky vydieračov a teroristov a dnes je veľmi podobný balík na stole," uviedol Kažimír. Dodal, že pre Európanov je stále veľkou neznámou, ako sa zachová grécky parlament, či bude platiť väčšina Syrizy a či krajine nehrozia predčasné voľby.
Euroskupina by podľa slovenského ministra financií už nemala dávať Grékom ďalšie zbytočné nádeje a nemala by sa odvolávať na nejaké procedúry. To, čo je podľa neho najviac potrebné, je rozhodnutie, ktoré by malo padnúť ešte počas dnešnej noci, a ktoré bude pre všetkých dobré - pre Grécko, ale aj pre zvyšných 18 členov eurozóny.
"Kolegovia z Grécka zrejme cestujú v čase. Tento ich návrh bol zaujímavý pred dokončením druhého programu, na jeho základe by sa určite bolo dalo pokračovať ďalej, ale ten čas je preč. Dnes sa obávame, že treba urobiť viac, čo zrejme môže demotivovať druhú stranu," opísal Kažimír situáciu v Grécku. Dodal, že od konca júna, keď skončil druhý záchranný program pre Grécko, ekonomika tejto krajiny sa posunula bližšie k priepasti o ďalšie miliardy. To podľa neho vidieť aj z najnovších požiadaviek Atén v súvislosti s tretím programom pomoci, lebo ešte minulý týždeň sa hovorilo o novej pomoci vo výške 23 miliárd eur, teraz je to už dvojnásobok.
Grécka vláda tento týždeň požiadala o tretí záchranný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) vo výške 53,5 miliardy eur. Na oplátku poslala veriteľom 13-stranový návrh reforiem, o ktorých bude dnes rokovať aj Euroskupina.
Ministri financií eurozóny krátko po 15.00 h začali ďalšie kolo rokovaní o možnom treťom programe finančnej pomoci pre Grécko, ktoré nasleduje po najnovšej reformnej ponuke zo strany gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa.
Kažimír polohumorom-polovážne túto situáciu zhodnotil takto: "Nejaká torta je upečená, uvidíme, či sa dá zjesť." Spresnil, že istým problémom pre Grécko je analýza dlhodobej udržateľnosti štátneho dlhu.
Podľa jeho slov sa však ministri financií z krajín platiacich eurom musia najskôr oboznámiť s postojom troch kľúčových inštitúcií - Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.
"Môj názor je, že mali by sme mať odvahu sa rozhodnúť. Toto nerobí dobre nikomu, takéto naťahovanie, v prvom rade nie Grécku. Gréci potrebujú dostať odpoveď na otázku, kedy sa ich banky otvoria a s akou menou," zhodnotil situáciu Kažimír po príchode do Bruselu.
Zopakoval, že v tejto "hre na Čierneho Petra" nemožno pokračovať donekonečna a treba konečne zhodnotiť grécku ponuku, jej reálnosť, pričom pre zvyšok eurozóny je tu aj otázka dôveryhodnosti Atén.
"Lebo teraz máme na stole opatrenia, ktoré pred šiestimi dňami boli premiérom Tsiprasom označované za požiadavky vydieračov a teroristov a dnes je veľmi podobný balík na stole," uviedol Kažimír. Dodal, že pre Európanov je stále veľkou neznámou, ako sa zachová grécky parlament, či bude platiť väčšina Syrizy a či krajine nehrozia predčasné voľby.
Euroskupina by podľa slovenského ministra financií už nemala dávať Grékom ďalšie zbytočné nádeje a nemala by sa odvolávať na nejaké procedúry. To, čo je podľa neho najviac potrebné, je rozhodnutie, ktoré by malo padnúť ešte počas dnešnej noci, a ktoré bude pre všetkých dobré - pre Grécko, ale aj pre zvyšných 18 členov eurozóny.
"Kolegovia z Grécka zrejme cestujú v čase. Tento ich návrh bol zaujímavý pred dokončením druhého programu, na jeho základe by sa určite bolo dalo pokračovať ďalej, ale ten čas je preč. Dnes sa obávame, že treba urobiť viac, čo zrejme môže demotivovať druhú stranu," opísal Kažimír situáciu v Grécku. Dodal, že od konca júna, keď skončil druhý záchranný program pre Grécko, ekonomika tejto krajiny sa posunula bližšie k priepasti o ďalšie miliardy. To podľa neho vidieť aj z najnovších požiadaviek Atén v súvislosti s tretím programom pomoci, lebo ešte minulý týždeň sa hovorilo o novej pomoci vo výške 23 miliárd eur, teraz je to už dvojnásobok.
Grécka vláda tento týždeň požiadala o tretí záchranný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) vo výške 53,5 miliardy eur. Na oplátku poslala veriteľom 13-stranový návrh reforiem, o ktorých bude dnes rokovať aj Euroskupina.
