Ako dosiahnutie trojpercentného rozpočtu v budúcom roku, udržateľnosť penzijného systému, podporu nezamestnanosti mladých či efektívnejší výber DPH, uviedol Kažimír po ukončení zasadania ECOFINU.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Luxemburg 22. júna (TASR) - Dnešné odporúčania Rady EÚ pre finančné záležitosti pre Slovensko nie sú z hľadiska vlády žiadnym prekvapením, povedal v Luxemburgu minister financií SR Peter Kažimír po ukončení zasadania ministrov financií EÚ (Ecofin).
"To, čo sa bezprostredne týka Slovenska je, že Rada schválila špecifické odporúčania Európskej komisie pre členské krajiny na základe fungovania európskeho semestra," uviedol minister Kažimír v rozhovore pre TASR. A spresnil, že odporúčania, ktoré komisia adresuje Slovensku, sú väčšinou už obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády alebo v balíku opatrení, ktorým máme ozdraviť naše verejné financie.
Minister uviedol, že ide napríklad o odporúčania na udržateľnosť penzijného systému a v rámci neho sústredenie sa na prvý a druhý pilier. Odporúčania takisto obsahujú podnety na podporu nezamestnanosti mladých, kde podľa neho vláda už prijala niektoré opatrenia. Ďalej je to výzva na zvýšenie efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), odstraňovanie nezrovnalostí a zvýhodňovania pri zamestnávaní.
Hlavným cieľom odporúčania Rady, po výzve komisie, je plnenie záväzku, ktorý vyplýva z procedúry nadmerného deficitu - dosiahnutie trojpercentného rozpočtu v budúcom roku.
"To všetko sú opatrenia, ktoré pre nás nie sú žiadnym prekvapením. Naopak, vítame ich a v niektorých oblastiach ich dokonca predbiehame," poznamenal Kažimír a dodal, že vládny kabinet bude na dnešné odporúčania Rady reagovať v Akčnom pláne vlády.
Kapitálové navýšenie Európskej investičnej banky (EIB), na ktorom sa dnes dohodli ministri financií členských krajín EÚ (Ecofin) na rokovaní v Luxemburgu je podľa ministra financií SR Petra Kažimíra dobrou správou aj pre Slovensko.
Na Ecofine v Luxemburgu sa veľa hovorilo o príprave budúcotýždňového summitu EÚ (28. a 29. jún), ktorého hlavným odkazom má byť zameranie sa na prorastovú politiku. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj kapitálové navýšenie EIB.
"Na stole je dohoda o navýšení hotovostného kapitálu Európskej investičnej banky o 10 miliárd eur. Slovenska sa to týka nárastom o 26 miliónov eur," spresnil pre TASR šéf slovenských financií.
Ide o peniaze, ktoré Slovensko nemusí nikomu zaplatiť, iba navýši svoj kapitálový podiel v EIB.
Kažimír upozornil, že EIB v konečnom dôsledku použije 10 miliárd eur na vytvorenie celkového finančného balíka vo výške 180 miliárd eur, ktoré budú cielené na projekty EÚ na podporu rastu, či už v oblasti malých a stredných podnikov, infraštruktúry, ktorá Slovensko veľmi zaujíma a tiež na projekty v oblasti inovácií.
"Tu bol konsenzuálny súhlas všetkých krajín, že do toho ideme. A dúfam, že prostriedky EIB dokážeme na Slovensku efektívnejšie využiť ako bolo dodnes," skonštatoval Kažimír.
Slovensko vníma projekt bankovej únie ako súčasť posilňovania európskej integrácie, ale na druhej strane si ju nevieme predstaviť bez konkrétnych záruk pre finančnú stabilitu krajiny, uviedol dnes minister financií SR Peter Kažimír po dvojdňovom zasadaní ministrov financií eurozóny a EÚ v Luxemburgu.
Šéf slovenských financií uviedol, že o projekte bankovej únie hovorila už vo štvrtok (21.6.) na zasadnutí Euroskupiny predsedníčka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, keď prezentovala pozíciu MMF pre plány EÚ o hlbšiu integráciu bankového sektora.
Kažimír rozhovory o bankovej únii zhodnotil slovami, že ide o koncept, ktorý musíme realisticky vnímať ako súčasť posilňovania integračných procesov v Európe.
"Ale vzhľadom na nedostatok detailov, vzhľadom na štruktúru nášho bankového priemyslu, my sa musíme sústrediť na to, že v prípade odovzdania kompetencií dohľadu, musíme trvať aj na prevzatí zodpovednosti za finančnú stabilitu," predstavil Kažimír súčasnú pozíciu slovenskej strany.
Toto je podľa neho kľúčové, lebo Slovensko nemôže zostať bez kontrolných mechanizmov v bankovom sektore, pričom by si malo ponechať zodpovednosť za krytie vkladov, za financovanie rekapitalizácie bánk a podobne.
"Tu sa otvára obrovská téma, ktorá zrejme teraz pôjde oveľa rýchlejším tempom. Lebo je to téma, ktorá má v podstate reagovať na udržateľnosť eura ako takého," upozornil slovenský minister na dôležitosť bankovej integrácie pre eurozónu.
Český minister financií Miroslav Kalousek dnes v Luxemburgu uviedol, že jeho vláda bude veľmi pozorne zvažovať výhody a nevýhody vstupu do bankovej únie. Šéf slovenského rezortu financií zas poukazuje na to, že pri vzdaní sa štátu časti dohľadu nad bankovým sektorom musí byť tiež niekto, kto preberie aj zodpovednosť.
"To, čo sa bezprostredne týka Slovenska je, že Rada schválila špecifické odporúčania Európskej komisie pre členské krajiny na základe fungovania európskeho semestra," uviedol minister Kažimír v rozhovore pre TASR. A spresnil, že odporúčania, ktoré komisia adresuje Slovensku, sú väčšinou už obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády alebo v balíku opatrení, ktorým máme ozdraviť naše verejné financie.
Minister uviedol, že ide napríklad o odporúčania na udržateľnosť penzijného systému a v rámci neho sústredenie sa na prvý a druhý pilier. Odporúčania takisto obsahujú podnety na podporu nezamestnanosti mladých, kde podľa neho vláda už prijala niektoré opatrenia. Ďalej je to výzva na zvýšenie efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), odstraňovanie nezrovnalostí a zvýhodňovania pri zamestnávaní.
Tu bude player
Hlavným cieľom odporúčania Rady, po výzve komisie, je plnenie záväzku, ktorý vyplýva z procedúry nadmerného deficitu - dosiahnutie trojpercentného rozpočtu v budúcom roku.
"To všetko sú opatrenia, ktoré pre nás nie sú žiadnym prekvapením. Naopak, vítame ich a v niektorých oblastiach ich dokonca predbiehame," poznamenal Kažimír a dodal, že vládny kabinet bude na dnešné odporúčania Rady reagovať v Akčnom pláne vlády.
Kažimír:Kapitálový nárast EIB chceme efektívnejšie využiť aj pre SR
Kapitálové navýšenie Európskej investičnej banky (EIB), na ktorom sa dnes dohodli ministri financií členských krajín EÚ (Ecofin) na rokovaní v Luxemburgu je podľa ministra financií SR Petra Kažimíra dobrou správou aj pre Slovensko.
Na Ecofine v Luxemburgu sa veľa hovorilo o príprave budúcotýždňového summitu EÚ (28. a 29. jún), ktorého hlavným odkazom má byť zameranie sa na prorastovú politiku. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj kapitálové navýšenie EIB.
"Na stole je dohoda o navýšení hotovostného kapitálu Európskej investičnej banky o 10 miliárd eur. Slovenska sa to týka nárastom o 26 miliónov eur," spresnil pre TASR šéf slovenských financií.
Tu bude player
Ide o peniaze, ktoré Slovensko nemusí nikomu zaplatiť, iba navýši svoj kapitálový podiel v EIB.
Kažimír upozornil, že EIB v konečnom dôsledku použije 10 miliárd eur na vytvorenie celkového finančného balíka vo výške 180 miliárd eur, ktoré budú cielené na projekty EÚ na podporu rastu, či už v oblasti malých a stredných podnikov, infraštruktúry, ktorá Slovensko veľmi zaujíma a tiež na projekty v oblasti inovácií.
"Tu bol konsenzuálny súhlas všetkých krajín, že do toho ideme. A dúfam, že prostriedky EIB dokážeme na Slovensku efektívnejšie využiť ako bolo dodnes," skonštatoval Kažimír.
Banková únia nesmie ohroziť finančnú stabilitu členských štátov
Slovensko vníma projekt bankovej únie ako súčasť posilňovania európskej integrácie, ale na druhej strane si ju nevieme predstaviť bez konkrétnych záruk pre finančnú stabilitu krajiny, uviedol dnes minister financií SR Peter Kažimír po dvojdňovom zasadaní ministrov financií eurozóny a EÚ v Luxemburgu.
Šéf slovenských financií uviedol, že o projekte bankovej únie hovorila už vo štvrtok (21.6.) na zasadnutí Euroskupiny predsedníčka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, keď prezentovala pozíciu MMF pre plány EÚ o hlbšiu integráciu bankového sektora.
Kažimír rozhovory o bankovej únii zhodnotil slovami, že ide o koncept, ktorý musíme realisticky vnímať ako súčasť posilňovania integračných procesov v Európe.
Tu bude player
"Ale vzhľadom na nedostatok detailov, vzhľadom na štruktúru nášho bankového priemyslu, my sa musíme sústrediť na to, že v prípade odovzdania kompetencií dohľadu, musíme trvať aj na prevzatí zodpovednosti za finančnú stabilitu," predstavil Kažimír súčasnú pozíciu slovenskej strany.
Toto je podľa neho kľúčové, lebo Slovensko nemôže zostať bez kontrolných mechanizmov v bankovom sektore, pričom by si malo ponechať zodpovednosť za krytie vkladov, za financovanie rekapitalizácie bánk a podobne.
"Tu sa otvára obrovská téma, ktorá zrejme teraz pôjde oveľa rýchlejším tempom. Lebo je to téma, ktorá má v podstate reagovať na udržateľnosť eura ako takého," upozornil slovenský minister na dôležitosť bankovej integrácie pre eurozónu.
Český minister financií Miroslav Kalousek dnes v Luxemburgu uviedol, že jeho vláda bude veľmi pozorne zvažovať výhody a nevýhody vstupu do bankovej únie. Šéf slovenského rezortu financií zas poukazuje na to, že pri vzdaní sa štátu časti dohľadu nad bankovým sektorom musí byť tiež niekto, kto preberie aj zodpovednosť.