Poukázal aj na to, že v EÚ sa v súčasnosti stráca solidarita s chudobnejšími krajinami.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Návrh viacročného rozpočtu Európskej únie (EÚ) na roky 2014 až 2020, ku ktorému sa európski lídri po nedohode na tohtotýždňovom summite v Bruseli vrátia opäť začiatkom budúceho roka je ponuka, s ktorou by Slovensko "vedelo žiť". Myslí si to minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
"Znamená pre nás viac peňazí, najmä v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v štrukturálnych fondoch a odstavovaní jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ale to nie je koniec hry, je to príbeh s otvoreným koncom," upozornil v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12. V súvislosti so sporom o výšku úspor v eurorozpočte, ktorý vedú čistí platcovia a príjemcovia poukázal na to, že v EÚ sa v súčasnosti stráca solidarita s chudobnejšími krajinami.
Aktuálnym problémom je rozpočet EÚ
Väčším aktuálnym problémom je však podľa šéfa rezortu financií nereálny rozpočet EÚ na tento rok, v ktorom chýbajú peniaze na preplácanie požiadaviek členských krajín vrátane Slovenska. "Tlačia na nás, aby sme čerpali eurofondy, máme vystavené faktúry a Európska komisia nám ich nie je schopná preplácať, lebo niekto z veľkých prispievateľov odmieta platiť," upozornil.
Podľa podpredsedu finančného výboru parlamentu Jozefa Kollára (SaS) sa tohtotýždňový summit EÚ o viacročnom rozpočte skončil fiaskom. "Ak toto mala byť skúška, študent bohužiaľ prepadol. Ide o veľa, jeden bilión eur, o vplyv, peniaze a moc na sedem rokov 2014 až 2020," pripomenul.
Najväčším problémom eurorozpočtu je pritom podľa neho "katastrofálne zlá" štruktúra jeho výdavkovej strany. "Ešte stále aj v tom návrhu, na ktorom sa nedohodli, má ísť 45 % výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a len 10 % na výskum a vývoj. Toto je katastrofa. Takto chce byť Európa najlepšou znalostnou ekonomikou na svete?" spýtal sa opozičný poslanec.
Riešením by podľa neho mohol byť prístup, ktorý presadzuje Nemecko, aby sa stanovil horný limit rozpočtu na úrovni 1 % hrubých produktov členských krajín. Vďaka tomu sa prestane viesť diskusia o tom, kto presadzuje aké škrty. "Bude musieť dôjsť k modernizácii výdavkovej strany," domnieva sa Kollár.
"Znamená pre nás viac peňazí, najmä v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v štrukturálnych fondoch a odstavovaní jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ale to nie je koniec hry, je to príbeh s otvoreným koncom," upozornil v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12. V súvislosti so sporom o výšku úspor v eurorozpočte, ktorý vedú čistí platcovia a príjemcovia poukázal na to, že v EÚ sa v súčasnosti stráca solidarita s chudobnejšími krajinami.
Aktuálnym problémom je rozpočet EÚ
Väčším aktuálnym problémom je však podľa šéfa rezortu financií nereálny rozpočet EÚ na tento rok, v ktorom chýbajú peniaze na preplácanie požiadaviek členských krajín vrátane Slovenska. "Tlačia na nás, aby sme čerpali eurofondy, máme vystavené faktúry a Európska komisia nám ich nie je schopná preplácať, lebo niekto z veľkých prispievateľov odmieta platiť," upozornil.
Podľa podpredsedu finančného výboru parlamentu Jozefa Kollára (SaS) sa tohtotýždňový summit EÚ o viacročnom rozpočte skončil fiaskom. "Ak toto mala byť skúška, študent bohužiaľ prepadol. Ide o veľa, jeden bilión eur, o vplyv, peniaze a moc na sedem rokov 2014 až 2020," pripomenul.
Najväčším problémom eurorozpočtu je pritom podľa neho "katastrofálne zlá" štruktúra jeho výdavkovej strany. "Ešte stále aj v tom návrhu, na ktorom sa nedohodli, má ísť 45 % výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a len 10 % na výskum a vývoj. Toto je katastrofa. Takto chce byť Európa najlepšou znalostnou ekonomikou na svete?" spýtal sa opozičný poslanec.
Riešením by podľa neho mohol byť prístup, ktorý presadzuje Nemecko, aby sa stanovil horný limit rozpočtu na úrovni 1 % hrubých produktov členských krajín. Vďaka tomu sa prestane viesť diskusia o tom, kto presadzuje aké škrty. "Bude musieť dôjsť k modernizácii výdavkovej strany," domnieva sa Kollár.