Pravdepodobný budúci minister financií Peter Kažimír pre Hospodárske noviny však upozornil, že v súčasnosti je Slovensko mimo cesty k splneniu tohto záväzku.
Bratislava 19. marca (TASR) - Záväzok znížiť deficit verejných financií v budúcom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) je pre novú vládu nespochybniteľný cieľ. V rozhovore pre dnešné Hospodárske noviny (HN) to potvrdil podpredseda Smeru-SD a pravdepodobný budúci minister financií Peter Kažimír.
"Nielen z dôvodu hroziacej pokuty vo výške 0,2 % HDP, ale aj z hľadiska hrozby straty dôveryhodnosti na finančných trhoch či zníženia ratingu," zdôvodnil svoj postoj. Zároveň však upozornil, že v súčasnosti je Slovensko mimo cesty k splneniu tohto záväzku. Pôvodne sa mal totiž deficit už v tomto roku dostať pod 4 %, kvôli predčasným voľbám je však momentálne rozpočtovaný na 4,6 % HDP.
Konsolidačné opatrenia preto bude musieť nová vláda pripraviť a dohodnúť už tento rok s najneskorším termínom účinnosti od budúceho roka. Skôr sa nedajú realizovať napríklad zmeny v oblasti priamych daní. "Ale teraz neviem vylúčiť vzhľadom na situáciu v rozpočte ani to, že časť opatrení by mohla byť prijatá už na druhý polrok tohto roku. Musíme o tom konzultovať aj s Európskou komisiou," avizoval Kažimír s tým, že opatrenia budú musieť byť z väčšej časti na strane príjmov.
Prvoradou úlohou je v tejto chvíli sfunkčniť daňový systém, ktorý je v katastrofálnom stave, zdôraznil budúci minister financií. Počas roka sa dajú robiť aj zmeny v spotrebných daniach z cigariet či alkoholu. "To je jeden zo zdrojov, o ktorom môžeme hovoriť. V tomto prípade treba vziať do úvahy skutočnosť, že vplyvom predzásobenia sa pozitívny finančný efekt dostaví až o niekoľko mesiacov neskôr," upozornil Kažimír.
Smer-SD počíta s tým, že bankový sektor prispeje ku konsolidácii viac ako dnes a už dlhšie avizuje plán zvýšiť mimoriadny bankový odvod, schválený ešte doterajšou vládou. O detailoch zatiaľ Kažimír hovoriť nechcel. "Nebudem hovoriť o výške odvodu, možno sa rozšíri základňa... Limitom zvyšovania príspevku musí byť rešpektovanie kapitálovej primeranosti bánk," priblížil.
V dôchodkovom systéme nová vláda plánuje zaviesť valorizáciu dávok prostredníctvom pevnej sumy, čo by malo znižovať rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. "V druhom pilieri vrátime garancie a zrušíme automatický vstup. Naša ideálna predstava je, že by vznikol jeden garantovaný fond, jeden nový prázdny fond s rizikovým profilom a na debatu je pasívny indexový fond," priblížil Kažimír s tým, že o zmenách bude ešte vláda diskutovať aj s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS).
Problémy Grécka sa neskončili
Budúci minister financií je presvedčený, že problémy Grécka sa ešte neskončili. Podľa vlastných slov si vie predstaviť aj dobrovoľný odchod krajiny z eurozóny. "Z odborného hľadiska by som sa už neobával straty reputácie eura pri odchode Grécka. Ale neviem si predstaviť násilný odchod. Je to na lídroch Grécka," zdôraznil.
Úsilie o kúpu podielu v SPPFoto: TASR/Michal Svítok
V súvislosti s úvahami o predaji 49-% podielu v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) zahraničnými akcionármi Kažimír pripustil, že nová vláda bude o jeho možnej kúpe rokovať. Zároveň však upozornil, že finančné možnosti štátu sú limitované. Podľa neho však nie je možné len tak sa prizerať, keď chce časť SPP získať finančný investor. Dlhodobo má o tento podiel záujem český Energetický a průmyslový holding (EPH).
Kažimír však upozornil na možný problém, keďže v súčasnosti už nie je majiteľom SPP priamo EON a Gaz de France. Fond národného majetku (FNM) mal totiž podľa neho prijať dodatok k privatizačnej zmluve, ktorý dovolil akcionárom previesť akcie na offshorovú matku so sídlom na letisku v Amsterdame. "Obávam sa, že predmetom predaja sú akcie tejto holandskej schránkovej matky a tam priame právne nároky pravdepodobne neexistujú. Štát urobí všetko pre to, aby ochránil svoje záujmy," dodal v rozhovore pre HN Kažimír.
