Vzhľadom na výrazné zvýšenie cien zemného plynu Lane nevylučuje ani ďalšie zrýchlenie inflácie začiatkom budúceho roka.
Autor TASR
Miláno 6. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) bude ešte musieť zvýšiť úrokové sadzby, aby skrotila cenové tlaky, aj keď sa zdá, že miera inflácie v euroregióne je už blízko svojho vrcholu. Povedal to hlavný ekonóm ECB Philip Lane pre utorkové vydanie denníka Milano Finanza. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a Reuters.
"Očakávame, že bude potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb, ale veľa sa už urobilo," citoval denník ekonóma, podľa ktorého je pravdepodobné, že miera inflácie v eurozóne je už blízko vrcholu, ale je príliš skoro na to, aby sa dalo s istotou povedať, že sa už nebude ďalej zrýchľovať.
ECB zvýšila od júla svoje úrokové sadzby o 200 bázických bodov, aby skrotila rekordnú infláciu. Viacerí jej predstavitelia signalizovali spomalenie tempa sprísňovania menovej politiky po nedávnom zvýšení úrokov o 75 bázických bodov.
To poukazuje na zdvihnutie úrokov o 50 bázických bodov na zasadnutí ECB 15. decembra pred radom ďalších krokov v roku 2023, ktoré by mohli posunúť depozitnú sadzbu blízko k 3 %.
"Očakávame, že ECB počas zimy zvýši úroky, pričom v marci by mohla depozitná sadzba dosiahnuť 2,75 %," uviedol Lane.
Nepovedal pritom, o koľko by mali stúpnuť úrokové sadzby, ale domnieva sa, že tempo ich zvyšovania sa spomalí.
"Mali by sme brať do úvahy rozsah toho, čo sme už urobili. Takže základ pre rozhodnutie bude iný," povedal.
Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v novembri 2022 spomalilo na 10 % z rekordných 10,6 % v októbri.
"Či je to už vrchol, alebo či príde začiatkom roka 2023 zrýchlenie, je stále neisté," uviedol Lane, podľa ktorého bude pokles tempa rastu inflácie v nasledujúcich mesiacoch pomalý a jej úroveň začiatkom roka 2023 stále vysoká.
Vzhľadom na výrazné zvýšenie cien zemného plynu Lane nevylučuje ani ďalšie zrýchlenie inflácie začiatkom budúceho roka. Zopakoval, že pokles inflácie zo súčasných veľmi vysokých úrovní späť k cieľu ECB na úrovni 2 % bude nejaký čas trvať.
Predstaviteľov banky viac znepokojuje možnosť, že rast tzv. jadrovej inflácie, bez nestálych cien energií a potravín, by sa mohol zrýchliť zo súčasných 5 % a jej pokles by mohol trvať ešte dlhšie. Dôvodom je zdražovanie energií, ktoré stále preniká do iných sektorov, najmä služieb.
"Očakávame, že bude potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb, ale veľa sa už urobilo," citoval denník ekonóma, podľa ktorého je pravdepodobné, že miera inflácie v eurozóne je už blízko vrcholu, ale je príliš skoro na to, aby sa dalo s istotou povedať, že sa už nebude ďalej zrýchľovať.
ECB zvýšila od júla svoje úrokové sadzby o 200 bázických bodov, aby skrotila rekordnú infláciu. Viacerí jej predstavitelia signalizovali spomalenie tempa sprísňovania menovej politiky po nedávnom zvýšení úrokov o 75 bázických bodov.
To poukazuje na zdvihnutie úrokov o 50 bázických bodov na zasadnutí ECB 15. decembra pred radom ďalších krokov v roku 2023, ktoré by mohli posunúť depozitnú sadzbu blízko k 3 %.
"Očakávame, že ECB počas zimy zvýši úroky, pričom v marci by mohla depozitná sadzba dosiahnuť 2,75 %," uviedol Lane.
Nepovedal pritom, o koľko by mali stúpnuť úrokové sadzby, ale domnieva sa, že tempo ich zvyšovania sa spomalí.
"Mali by sme brať do úvahy rozsah toho, čo sme už urobili. Takže základ pre rozhodnutie bude iný," povedal.
Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v novembri 2022 spomalilo na 10 % z rekordných 10,6 % v októbri.
"Či je to už vrchol, alebo či príde začiatkom roka 2023 zrýchlenie, je stále neisté," uviedol Lane, podľa ktorého bude pokles tempa rastu inflácie v nasledujúcich mesiacoch pomalý a jej úroveň začiatkom roka 2023 stále vysoká.
Vzhľadom na výrazné zvýšenie cien zemného plynu Lane nevylučuje ani ďalšie zrýchlenie inflácie začiatkom budúceho roka. Zopakoval, že pokles inflácie zo súčasných veľmi vysokých úrovní späť k cieľu ECB na úrovni 2 % bude nejaký čas trvať.
Predstaviteľov banky viac znepokojuje možnosť, že rast tzv. jadrovej inflácie, bez nestálych cien energií a potravín, by sa mohol zrýchliť zo súčasných 5 % a jej pokles by mohol trvať ešte dlhšie. Dôvodom je zdražovanie energií, ktoré stále preniká do iných sektorov, najmä služieb.