Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SOPK preto stanovila päť bodov, ktoré by podľa nej mali byť prioritou pre akúkoľvek budúcu vládu.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) – Vysoká daňová zaťaženosť, nízka vymáhateľnosť práva a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, sú z pohľadu podnikateľov tri hlavné výzvy pre Slovensko pre tento rok. Povedal to v utorok na bratislavskej konferencii Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2020 predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Zmeniť klesajúcu výkonnosť ekonomiky môžu podľa Mihóka nastávajúce parlamentné voľby. Doterajšie rokovania komory s lídrami politických strán však ukázali, že všetci plánujú ďalšie nekryté výdavky.
"Nie sme veľmi nadšení. Či ide o strany z opozície, alebo súčasnej koalície, všetci chcú ďalej viac vydávať, ako tvoriť," povedal Mihók. Slovensko tak podľa predsedu SOPK v prípade naplnenia týchto zámerov politikov čakajú väčšie výdavky a menej zdrojov. "Súčasne majú cieľ mať vyrovnaný štátny rozpočet. Nám to matematicky nevychádza," zamyslel sa nad plánmi politických strán Mihók.
SOPK preto stanovila päť bodov, ktoré by podľa nej mali byť prioritou pre akúkoľvek budúcu vládu. Okrem presadzovania politiky udržateľného hospodárskeho rastu, by to mala byť aj podpora podnikateľského prostredia, podpora rastu konkurencieschopnosti Slovenska, vymáhateľnosť práva a zavedenie poriadku do výkonu súdnej aj štátnej moci.
Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer–SD), ktorý podnikateľom predstavil plány ministerstva na tento rok, je v prognóze ekonomiky mierne optimistický. "Verím analytikom, ktorí sa zaoberajú prognózovaním a predpokladajú rast na úrovni 2,2 až 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok," povedal Žiga.
Ministerstvo podľa neho vníma zníženie produktivity hospodárstva, ktoré je dané najmä vysokou otvorenosťou slovenskej ekonomiky. "My sme exportne orientovaná krajiny, viac ako 85 % HDP sa tvorí na cudzích trhoch, takže akokoľvek sa tieto trhy dostávajú do recesie, tak to priamo ovplyvňuje aj Slovenskú republiku," pripomenul Žiga.
Konkurencieschopnosť Slovenska už podľa ministra nebude v nízkych mzdách. "Komparatívna výhoda nízkej ceny práce už pre budúcnosť nemôže byť na strane Slovenska," povedal. Slovensko podľa Žigu nemôže konkurovať nízkymi mzdami balkánskym krajinám, alebo krajinám strednej a západnej Ázie.
Mihók s ministrom súhlasil v tom, že platy sa na Slovensku znižovať nebudú. "Otázka je potom, ako postavíme daňovú politiku," upozornil predseda komory. Dôležité podľa Mihóka napríklad je, čo si môžu podnikatelia odpočítať zo základu dane. "Máme krajiny, napríklad škandinávske, s vysokým percentom daní a odvodov. Nikto sa ale nepýta, aký majú daňový základ, čo všetko si môžu firmy odpočítať z daňového základu," povedal Mihók.
Slovenskú ekonomiku budú v tomto roku ovplyvňovať aj neistoty na európskych a globálnych trhoch vyplývajúce z obchodných vojen, brexitu, či neschopnosti Európskej únie naštartovať vnútorný trh. "Európska únia vyčerpala primárne zdroje z efektu spoločného ekonomického priestoru, vyčerpala tiež nové zdroje vyplývajúce zo svojho rozšírenia o krajiny strednej a východnej Európy a dočerpáva výhody z delokalizácie svojich výrobných kapacít mimo krajín Únie. Európska únia hľadá a svojím spôsobom nevie nájsť efektívny spôsob reštartovania vnútorného trhu, a tým stráca pozície v globálnom priestore," dodal Mihók.
"Nie sme veľmi nadšení. Či ide o strany z opozície, alebo súčasnej koalície, všetci chcú ďalej viac vydávať, ako tvoriť," povedal Mihók. Slovensko tak podľa predsedu SOPK v prípade naplnenia týchto zámerov politikov čakajú väčšie výdavky a menej zdrojov. "Súčasne majú cieľ mať vyrovnaný štátny rozpočet. Nám to matematicky nevychádza," zamyslel sa nad plánmi politických strán Mihók.
SOPK preto stanovila päť bodov, ktoré by podľa nej mali byť prioritou pre akúkoľvek budúcu vládu. Okrem presadzovania politiky udržateľného hospodárskeho rastu, by to mala byť aj podpora podnikateľského prostredia, podpora rastu konkurencieschopnosti Slovenska, vymáhateľnosť práva a zavedenie poriadku do výkonu súdnej aj štátnej moci.
Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer–SD), ktorý podnikateľom predstavil plány ministerstva na tento rok, je v prognóze ekonomiky mierne optimistický. "Verím analytikom, ktorí sa zaoberajú prognózovaním a predpokladajú rast na úrovni 2,2 až 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok," povedal Žiga.
Ministerstvo podľa neho vníma zníženie produktivity hospodárstva, ktoré je dané najmä vysokou otvorenosťou slovenskej ekonomiky. "My sme exportne orientovaná krajiny, viac ako 85 % HDP sa tvorí na cudzích trhoch, takže akokoľvek sa tieto trhy dostávajú do recesie, tak to priamo ovplyvňuje aj Slovenskú republiku," pripomenul Žiga.
Konkurencieschopnosť Slovenska už podľa ministra nebude v nízkych mzdách. "Komparatívna výhoda nízkej ceny práce už pre budúcnosť nemôže byť na strane Slovenska," povedal. Slovensko podľa Žigu nemôže konkurovať nízkymi mzdami balkánskym krajinám, alebo krajinám strednej a západnej Ázie.
Mihók s ministrom súhlasil v tom, že platy sa na Slovensku znižovať nebudú. "Otázka je potom, ako postavíme daňovú politiku," upozornil predseda komory. Dôležité podľa Mihóka napríklad je, čo si môžu podnikatelia odpočítať zo základu dane. "Máme krajiny, napríklad škandinávske, s vysokým percentom daní a odvodov. Nikto sa ale nepýta, aký majú daňový základ, čo všetko si môžu firmy odpočítať z daňového základu," povedal Mihók.
Slovenskú ekonomiku budú v tomto roku ovplyvňovať aj neistoty na európskych a globálnych trhoch vyplývajúce z obchodných vojen, brexitu, či neschopnosti Európskej únie naštartovať vnútorný trh. "Európska únia vyčerpala primárne zdroje z efektu spoločného ekonomického priestoru, vyčerpala tiež nové zdroje vyplývajúce zo svojho rozšírenia o krajiny strednej a východnej Európy a dočerpáva výhody z delokalizácie svojich výrobných kapacít mimo krajín Únie. Európska únia hľadá a svojím spôsobom nevie nájsť efektívny spôsob reštartovania vnútorného trhu, a tým stráca pozície v globálnom priestore," dodal Mihók.
