Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V mnohých oblastiach dosiahla podľa šéfa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory slovenská ekonomika vyššiu dynamiku ako česká.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Dlhoročný predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a v súčasnosti aj predseda Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Paríži Peter Mihók je nielen svedkom, ale aj aktívnym účastníkom procesu delenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a budovania samostatného Slovenska.
"Treba povedať, že tie začiatky boli mimoriadne ťažké ako z hľadiska medzinárodného, tak aj vnútroštátneho. V podstate nikto nám neveril, že Slovensko môže ekonomicky, finančne a možno aj celospoločensky prežiť oddelene od Českej republiky," spomína Mihók. Podľa neho imidž Slovenska v zahraničí bol rokoch 1992 a potom 1993 skôr negatívny ako pozitívny. Navyše mnohí sa podľa neho snažili nalepiť na vtedajšiu slovenskú politickú reprezentáciu zodpovednosť za rozbitie Československa, čo nebola pravda.
"My, ktorí sme sa viac alebo menej podieľali na tom celom procese – najprv vysvetľovanie a potom etablovanie inštitúcií, sme boli vo veľmi zložitej situácii, keď sme museli vysvetľovať podstatu. Čo je však pre mňa dôležité, nasledujúce roky ukázali oprávnenosť tohto kroku a za tým si plne stojím. Ukázali, že Slovensko je schopné ekonomicky prežiť a nielen prežiť, ale dokáže sa rozvíjať. Vstup do OECD bol prakticky prvý krok po osamostatnení, ktorý ukázal, že sme schopní akceptovať medzinárodné normy, že vieme adaptovať našu ekonomiku na širší ekonomický priestor, ktorým je vnútorný trh Európskej únie. Dokonca sme dokázali akcelerovať celý ten proces do tej podoby, že sme nielen prijali euro, ale najmä vytvorili podmienky na jeho prijatie," zdôrazňuje šéf SOPK.
To, ako ďalej uviedol, vyvrátilo za federácie všeobecne proklamovanú floskulu o doplácaní na Slovensko. V mnohých oblastiach dosiahla slovenská ekonomika vyššiu dynamiku ako česká. "Boli sme na rozdelenie federácie mentálne lepšie pripravení ako Česi. Bola to pre nás výzva. My sme vedeli, že to musíme dokázať. My sme neprelepovali nálepky na inštitúciách, ale museli sme vybudovať všetko od začiatku. Myslím si, že toto nám dalo tú dynamiku. Jednak sme chceli dokázať, že na to máme, a potom aj jeden objektívny faktor, a to, že menší územný priestor je kompaktnejší, jednoduchšie sa riadi a nastavujú priority, a tým pádom sa rýchlejšie dosahuje úspech. Tým však nechcem povedať, že sme všetkým prechádzali bezproblémovo. Prechádzali sme vlnami a strácali sme istoty, či to ďalej tak pôjde a či je udržateľný taký vývoj," zdôraznil Mihók.
V závere rozhovoru, ktorý poskytol TASR, predseda SOPK zdôraznil skutočnosť, že napriek súčasnému pozitívnemu vývoju slovenskej ekonomiky by sa nemalo zabúdať aj na budúcnosť, a teda udržateľnosť ďalšieho rozvoja. "A v tomto smere by sme mali nabrať opäť elán z toho 93. a 94. roku. Momentálne sme na výslní, ale nikto nevie povedať, kedy to slnko zájde za mraky a ako dlho tam bude. A či sme postavili tie základné vzťahy v ekonomike tak, že budeme vedieť reagovať aj na zmenenú situáciu. Z hľadiska stratégie rozvoja by som išiel do tých oblastí, ktoré môžu do budúcnosti substituovať možné výpadky automobilového priemyslu," uzavrel Mihók.
"Treba povedať, že tie začiatky boli mimoriadne ťažké ako z hľadiska medzinárodného, tak aj vnútroštátneho. V podstate nikto nám neveril, že Slovensko môže ekonomicky, finančne a možno aj celospoločensky prežiť oddelene od Českej republiky," spomína Mihók. Podľa neho imidž Slovenska v zahraničí bol rokoch 1992 a potom 1993 skôr negatívny ako pozitívny. Navyše mnohí sa podľa neho snažili nalepiť na vtedajšiu slovenskú politickú reprezentáciu zodpovednosť za rozbitie Československa, čo nebola pravda.
"My, ktorí sme sa viac alebo menej podieľali na tom celom procese – najprv vysvetľovanie a potom etablovanie inštitúcií, sme boli vo veľmi zložitej situácii, keď sme museli vysvetľovať podstatu. Čo je však pre mňa dôležité, nasledujúce roky ukázali oprávnenosť tohto kroku a za tým si plne stojím. Ukázali, že Slovensko je schopné ekonomicky prežiť a nielen prežiť, ale dokáže sa rozvíjať. Vstup do OECD bol prakticky prvý krok po osamostatnení, ktorý ukázal, že sme schopní akceptovať medzinárodné normy, že vieme adaptovať našu ekonomiku na širší ekonomický priestor, ktorým je vnútorný trh Európskej únie. Dokonca sme dokázali akcelerovať celý ten proces do tej podoby, že sme nielen prijali euro, ale najmä vytvorili podmienky na jeho prijatie," zdôrazňuje šéf SOPK.
To, ako ďalej uviedol, vyvrátilo za federácie všeobecne proklamovanú floskulu o doplácaní na Slovensko. V mnohých oblastiach dosiahla slovenská ekonomika vyššiu dynamiku ako česká. "Boli sme na rozdelenie federácie mentálne lepšie pripravení ako Česi. Bola to pre nás výzva. My sme vedeli, že to musíme dokázať. My sme neprelepovali nálepky na inštitúciách, ale museli sme vybudovať všetko od začiatku. Myslím si, že toto nám dalo tú dynamiku. Jednak sme chceli dokázať, že na to máme, a potom aj jeden objektívny faktor, a to, že menší územný priestor je kompaktnejší, jednoduchšie sa riadi a nastavujú priority, a tým pádom sa rýchlejšie dosahuje úspech. Tým však nechcem povedať, že sme všetkým prechádzali bezproblémovo. Prechádzali sme vlnami a strácali sme istoty, či to ďalej tak pôjde a či je udržateľný taký vývoj," zdôraznil Mihók.
V závere rozhovoru, ktorý poskytol TASR, predseda SOPK zdôraznil skutočnosť, že napriek súčasnému pozitívnemu vývoju slovenskej ekonomiky by sa nemalo zabúdať aj na budúcnosť, a teda udržateľnosť ďalšieho rozvoja. "A v tomto smere by sme mali nabrať opäť elán z toho 93. a 94. roku. Momentálne sme na výslní, ale nikto nevie povedať, kedy to slnko zájde za mraky a ako dlho tam bude. A či sme postavili tie základné vzťahy v ekonomike tak, že budeme vedieť reagovať aj na zmenenú situáciu. Z hľadiska stratégie rozvoja by som išiel do tých oblastí, ktoré môžu do budúcnosti substituovať možné výpadky automobilového priemyslu," uzavrel Mihók.
