Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skrotiť narastajúce objemy úverov by mali aj nové pravidlá, ktoré s platnosťou od 1. júla zaviedla Národná banka Slovenska pre hypotéky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. júla (TASR) – Slovenské domácnosti sa stále viac zadlžujú, zatiaľ čo v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky miera zadlženosti klesá. Vyplýva to z aktuálnej správy OECD. "Slováci sú zadlžení na 40 percent z HDP, čo znamená, že z každých desiatich eur sú štyri eurá na dlh," potvrdil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Miera zadlženosti medzi jednotlivými krajinami sa nedá mechanicky porovnávať. Treba zohľadniť aj ostatné ekonomické parametre štátov, teda životnú úroveň či dôvod zadlžovania. V každom prípade, štatistiky potvrdzujú, že susedné krajiny - Česko, Maďarsko a Poľsko - dosiahli strop v rokoch 2011 a 2012 a odvtedy sa zadlženosť ich domácností v pomere k HDP znížila na úroveň približne 30 percent.
Na Slovensku je vývoj odlišný. Po roku 2000 miera zadlženosti voči HDP dosahovala okolo 10 percent a odvtedy neustále stúpa. Inými slovami, Slováci sa zadlžujú stále viac a rýchlejšie.
Príčinou tohto trendu je najmä výška úrokových sadzieb. "Keď sú dostupnejšie úvery, ľudia sú náchylnejší sa zadlžovať. Druhá vec je nálada v krajine, kde si ľudia myslia, že budú schopní splácať dlhy. Keď si teda spojíme nízke úrokové sadzby a ochotu zadlžiť sa, čiže pozitívne očakávanie, tak aj zadlženosť bude rásť," povedal Škriniar.
Priaznivými faktormi sú aj nízka nezamestnanosť a stúpajúca priemerná mzda, hoci tento ukazovateľ nehovorí celkom reprezentatívne o tom, akú má väčšina obyvateľstva životnú úroveň. Lepším parametrom je mediánová mzda. "Býva vždy nižšia než priemerná, pretože máme minimálnu mzdu, ale nemáme maximálnu mzdu, čo znamená, že top zarábajúci priemernú mzdu zvyšujú. Inak povedané, aj keď priemerná mzda rastie, neznamená to, že sa má väčšina ľudí lepšie," dodal. Rozdiel medzi priemernou a mediánovou mzdou predstavuje okolo 15 až 20 percent, ak sa teda priemerná blíži k 1000 eurám, najväčšia časť populácie má príjmy do 800 až 850 eur.
Skrotiť narastajúce objemy úverov by mali aj nové pravidlá, ktoré s platnosťou od 1. júla zaviedla Národná banka Slovenska pre hypotéky.
"Akékoľvek sprísnenie podmienok obmedzuje úvery, ktoré nebudú dostupné tak ako doteraz. Na druhej strane si treba povedať, ako veľmi to zasiahne trh. Pretože pravidlá, ktoré stanovila NBS, zneprístupňujú úvery len veľmi úzkej vrstve obyvateľstva, presnejšie asi 5 až 10 percentám ľudí. Teda väčšina klientov, ktorí mali prístup k úverom, ho budú mať aj podľa nových pravidiel," vysvetlil Škriniar.
Obmedzujúce kroky by mali smerovať k tomu, aby – v prípade, že sa zhorší ekonomická situácia – mali ľudia vytvorenú finančnú rezervu a boli schopní splácať úver s úrokovou sadzbou vyššou, povedzme, o dve percentá. Maximálna výška úveru, ktorá je daná osemnásobkom ročného príjmu, potom limituje aj samotnú výšku mesačnej splátky.
"To znamená, že keď sa niečo stane, ľudia by na to mali byť pripravení a zvýšenie splátky by ich nemalo ohroziť. A nemali by začať predávať nehnuteľnosti, v ktorých bývajú," uviedol Škriniar. Optimálne je, ak úvery nepresiahnu tretinu príjmu. Na druhej strane je zdravé zadlženie také, že človek dokáže nielen splácať, ale si aj odkladať bokom peniaze.
"Je to skôr vec psychologického nastavenia človeka, aký má názor na dlhy a na sporenie. Sú ľudia, ktorí keď majú zajtra zaplatiť a dnes majú peniaze, tak peniaze minú a zajtra už ich mať nebudú," priblížil. Mnohé spoločnosti pritom nežijú ani tak z toho, že požičiavajú, pretože úrokové sadzby sú nízke, ale skôr z toho, že ľudia nie sú finančne disciplinovaní. Poplatky za prehrešky sú pomerne vysoké, takže sa na nich podľa ekonóma dá zarobiť podstatne viac ako na samotnom požičiavaní.
"Život na dlh a priori nie je zlý. Len treba mať dobré dlhy, a nie zlé dlhy. Hypotéka je dobrý dlh, pretože našetriť si na bývanie trvá desiatky rokov. Za podobné peniaze si môžeme zaobstarať bývanie dnes a postupne ho splácať. Kúpa televízora, na ktorý si vieme našetriť za šesť až dvanásť mesiacov, nie je dobrý dlh, pretože televízor nie je nevyhnutnosťou pre naše žitie," dodal Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Miera zadlženosti medzi jednotlivými krajinami sa nedá mechanicky porovnávať. Treba zohľadniť aj ostatné ekonomické parametre štátov, teda životnú úroveň či dôvod zadlžovania. V každom prípade, štatistiky potvrdzujú, že susedné krajiny - Česko, Maďarsko a Poľsko - dosiahli strop v rokoch 2011 a 2012 a odvtedy sa zadlženosť ich domácností v pomere k HDP znížila na úroveň približne 30 percent.
Na Slovensku je vývoj odlišný. Po roku 2000 miera zadlženosti voči HDP dosahovala okolo 10 percent a odvtedy neustále stúpa. Inými slovami, Slováci sa zadlžujú stále viac a rýchlejšie.
Príčinou tohto trendu je najmä výška úrokových sadzieb. "Keď sú dostupnejšie úvery, ľudia sú náchylnejší sa zadlžovať. Druhá vec je nálada v krajine, kde si ľudia myslia, že budú schopní splácať dlhy. Keď si teda spojíme nízke úrokové sadzby a ochotu zadlžiť sa, čiže pozitívne očakávanie, tak aj zadlženosť bude rásť," povedal Škriniar.
Priaznivými faktormi sú aj nízka nezamestnanosť a stúpajúca priemerná mzda, hoci tento ukazovateľ nehovorí celkom reprezentatívne o tom, akú má väčšina obyvateľstva životnú úroveň. Lepším parametrom je mediánová mzda. "Býva vždy nižšia než priemerná, pretože máme minimálnu mzdu, ale nemáme maximálnu mzdu, čo znamená, že top zarábajúci priemernú mzdu zvyšujú. Inak povedané, aj keď priemerná mzda rastie, neznamená to, že sa má väčšina ľudí lepšie," dodal. Rozdiel medzi priemernou a mediánovou mzdou predstavuje okolo 15 až 20 percent, ak sa teda priemerná blíži k 1000 eurám, najväčšia časť populácie má príjmy do 800 až 850 eur.
Skrotiť narastajúce objemy úverov by mali aj nové pravidlá, ktoré s platnosťou od 1. júla zaviedla Národná banka Slovenska pre hypotéky.
"Akékoľvek sprísnenie podmienok obmedzuje úvery, ktoré nebudú dostupné tak ako doteraz. Na druhej strane si treba povedať, ako veľmi to zasiahne trh. Pretože pravidlá, ktoré stanovila NBS, zneprístupňujú úvery len veľmi úzkej vrstve obyvateľstva, presnejšie asi 5 až 10 percentám ľudí. Teda väčšina klientov, ktorí mali prístup k úverom, ho budú mať aj podľa nových pravidiel," vysvetlil Škriniar.
Obmedzujúce kroky by mali smerovať k tomu, aby – v prípade, že sa zhorší ekonomická situácia – mali ľudia vytvorenú finančnú rezervu a boli schopní splácať úver s úrokovou sadzbou vyššou, povedzme, o dve percentá. Maximálna výška úveru, ktorá je daná osemnásobkom ročného príjmu, potom limituje aj samotnú výšku mesačnej splátky.
"To znamená, že keď sa niečo stane, ľudia by na to mali byť pripravení a zvýšenie splátky by ich nemalo ohroziť. A nemali by začať predávať nehnuteľnosti, v ktorých bývajú," uviedol Škriniar. Optimálne je, ak úvery nepresiahnu tretinu príjmu. Na druhej strane je zdravé zadlženie také, že človek dokáže nielen splácať, ale si aj odkladať bokom peniaze.
"Je to skôr vec psychologického nastavenia človeka, aký má názor na dlhy a na sporenie. Sú ľudia, ktorí keď majú zajtra zaplatiť a dnes majú peniaze, tak peniaze minú a zajtra už ich mať nebudú," priblížil. Mnohé spoločnosti pritom nežijú ani tak z toho, že požičiavajú, pretože úrokové sadzby sú nízke, ale skôr z toho, že ľudia nie sú finančne disciplinovaní. Poplatky za prehrešky sú pomerne vysoké, takže sa na nich podľa ekonóma dá zarobiť podstatne viac ako na samotnom požičiavaní.
"Život na dlh a priori nie je zlý. Len treba mať dobré dlhy, a nie zlé dlhy. Hypotéka je dobrý dlh, pretože našetriť si na bývanie trvá desiatky rokov. Za podobné peniaze si môžeme zaobstarať bývanie dnes a postupne ho splácať. Kúpa televízora, na ktorý si vieme našetriť za šesť až dvanásť mesiacov, nie je dobrý dlh, pretože televízor nie je nevyhnutnosťou pre naše žitie," dodal Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
