Oslo 10. augusta (TASR) - Najbohatšej škandinávskej ekonomike - Nórsku hrozia problémy. Keď globálna finančná kríza zrazila v roku 2008 svetovú ekonomiku na kolená a spôsobila jej recesiu, Nórsko to veľmi nezasiahlo. Ale pád cien ropy pod hranicu 50 USD (45,70 eura) za barel (1 barel = 159 litrov), to je už iný príbeh, konštatuje agentúra Bloomberg.

Miera nezamestnanosti v Nórsku kulminovala v roku 2010 na úrovni 3,7 %. Ale nízke ceny ropy (ktoré klesajú od júna 2014) vytlačili v máji tohto roka nezamestnanosť v škandinávskej krajine na úroveň 4,3 %, najvyššiu za 11 rokov. A tieto údaje už nie sú najčerstvejšie, momentálne sa cena severomorskej ropnej zmesi Brent pohybuje pod hranicou 50 USD a je najnižšia za viac ako šesť mesiacov.

Nórsko vďaka rope celé desaťročia generuje fiškálne prebytky, pričom tieto peniaze nemíňa, ale ukladá do fondu, aby malo na dôchodky, keď prídu horšie časy. Nórsko sa vďaka ropnému priemyslu príliš nedotkla ani nedávna globálna finančná kríza.

Práve ropný priemysel, ktorý je kľúčovým motorom nórskeho hospodárstva, pomohol krajine udržať sa nad vodou aj v turbulentných časoch. Ale teraz sa piliere jeho ekonomiky otriasajú v základoch.

Cena ropy sa za rok znížila viac ako o 50 % a v dôsledku toho sa aj investície v tomto odvetví nórskeho hospodárstva prepadli na najnižšiu úroveň od roku 2000. Nórske firmy ako Statoil v snahe vyrovnať sa s klesajúcimi cenami komodity začali utlmovať investície, čo však ohrozuje ich budúce príjmy.

Ak bude vláda nútená začať čerpať financie z ropného fondu, v ktorom je zhruba 875 miliárd USD, bude to historický krok. Nórsko malo totiž v pláne na ne ešte pár dekád nesiahnuť, kým má pomerne slušné zásoby ropy.

V prípade, že výdavky štátu začnú prekračovať jeho príjmy a vláda sa bude musieť začať zaoberať myšlienkou na pokrytie tohto schodku peniazmi z fondu, vyvolá to búrlivé a veľmi nepríjemné debaty. Žiadny z ministrov nechce, aby k tomu došlo počas jeho pôsobenia vo vláde.

(1 EUR = 1,0941 USD)