Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do budúcnosti potrebujú hlavne odbornú pomoc a diskusiu s vládou o vysokom daňovo-odvodovom zaťažení.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Podpora pre malých podnikateľov a živnostníkov zo strany štátu bola v uplynulých rokoch nedostatočná. Do budúcnosti potrebujú hlavne odbornú pomoc a diskusiu s vládou o vysokom daňovo-odvodovom zaťažení. Pri príležitosti výročnej konferencie Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) to v piatok pre TASR uviedol 1. viceprezident zväzu Ján Palenčár.
Kritizoval predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera za to, že znížili objem financií určených na podporu malých podnikateľov a živnostníkov. "Živnostníci nepotrebujú od štátu nejaké dotácie. Tie programy sa skôr týkajú edukácie, poradenstva a podobne. Malí podnikatelia nemajú priestor na to, aby si platili právnikov, audítorov, poradcov. Sú to ľudia, ktorí sú samoživitelia, živia svoje rodiny a aj tou administratívnou časťou sa musia prelúskať sami," zdôraznil Palenčár.
Podporné programy cez štátne organizácie ako Slovak Business Agency (SBA) pomohli podľa neho v minulosti desaťtisícom živnostníkov. Je preto zarážajúce, že sa znížil objem peňazí na ich financovanie. S predstaviteľmi vlády sa preto chcú rozprávať o tom, že je potrebné zvýšiť podporu živnostníkov práve v oblasti vzdelávania, podporných programov, poradenstva.
"Veríme, že súčasná vláda zmení názor na živnostníkov, pretože živnostníci sú tí podnikatelia, ktorí ostanú na Slovensku podnikať aj v situácii, keď sa zmenia daňové zákony. Nebudú uvažovať tak, ako veľké zahraničné firmy, že pokiaľ sa zhoršia podmienky pre podnikanie, pôjdu podnikať inde," upozornil viceprezident SŽZ.
Zároveň pripustil diskusiu o problematike zakrývania trvalého pracovného pomeru cez živnosti. Pravidlá v tejto oblasti by sa mali dať do poriadku. Zväz nemá problém ani so sprísnením kontrol na odhaľovanie čiernej práce, ktorá deformuje slovenský pracovný trh. "Ale musíme povedať dôvod, prečo to tak je. Ten dôvod je jednoznačne na strane vysokých daňových a odvodových zaťažení na Slovensku," podčiarkol Palenčár s tým, že toto zaťaženie je jedno z najvyšších v rámci Európskej únie (EÚ). Diskusia o postavení živnostníkov preto podľa neho musí byť komplexná, aby sa riešili obidve témy naraz.
Živnostníci tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku. V 3. kvartáli minulého roku bolo takmer 379.000 aktívnych živnostníkov. V medzinárodnom porovnaní podľa dát Eurostatu sa SR s podielom 14 % samozamestnaných osôb na celkovej pracovnej sile radí k priemeru EÚ. Najvyššie hodnoty dosahuje Grécko s 26 %, najnižšie Nemecko so 7 %. Na druhej strane, podiel samozamestnaných osôb bez zamestnancov na ich celkovom počte je na Slovensku s hodnotou 83 % nadpriemerný. Priemer EÚ predstavuje 68 %.
Kritizoval predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera za to, že znížili objem financií určených na podporu malých podnikateľov a živnostníkov. "Živnostníci nepotrebujú od štátu nejaké dotácie. Tie programy sa skôr týkajú edukácie, poradenstva a podobne. Malí podnikatelia nemajú priestor na to, aby si platili právnikov, audítorov, poradcov. Sú to ľudia, ktorí sú samoživitelia, živia svoje rodiny a aj tou administratívnou časťou sa musia prelúskať sami," zdôraznil Palenčár.
Podporné programy cez štátne organizácie ako Slovak Business Agency (SBA) pomohli podľa neho v minulosti desaťtisícom živnostníkov. Je preto zarážajúce, že sa znížil objem peňazí na ich financovanie. S predstaviteľmi vlády sa preto chcú rozprávať o tom, že je potrebné zvýšiť podporu živnostníkov práve v oblasti vzdelávania, podporných programov, poradenstva.
"Veríme, že súčasná vláda zmení názor na živnostníkov, pretože živnostníci sú tí podnikatelia, ktorí ostanú na Slovensku podnikať aj v situácii, keď sa zmenia daňové zákony. Nebudú uvažovať tak, ako veľké zahraničné firmy, že pokiaľ sa zhoršia podmienky pre podnikanie, pôjdu podnikať inde," upozornil viceprezident SŽZ.
Zároveň pripustil diskusiu o problematike zakrývania trvalého pracovného pomeru cez živnosti. Pravidlá v tejto oblasti by sa mali dať do poriadku. Zväz nemá problém ani so sprísnením kontrol na odhaľovanie čiernej práce, ktorá deformuje slovenský pracovný trh. "Ale musíme povedať dôvod, prečo to tak je. Ten dôvod je jednoznačne na strane vysokých daňových a odvodových zaťažení na Slovensku," podčiarkol Palenčár s tým, že toto zaťaženie je jedno z najvyšších v rámci Európskej únie (EÚ). Diskusia o postavení živnostníkov preto podľa neho musí byť komplexná, aby sa riešili obidve témy naraz.
Živnostníci tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku. V 3. kvartáli minulého roku bolo takmer 379.000 aktívnych živnostníkov. V medzinárodnom porovnaní podľa dát Eurostatu sa SR s podielom 14 % samozamestnaných osôb na celkovej pracovnej sile radí k priemeru EÚ. Najvyššie hodnoty dosahuje Grécko s 26 %, najnižšie Nemecko so 7 %. Na druhej strane, podiel samozamestnaných osôb bez zamestnancov na ich celkovom počte je na Slovensku s hodnotou 83 % nadpriemerný. Priemer EÚ predstavuje 68 %.
