Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problémom Slovenska podľa neho je, že sa nedarí využívať všetky prístupné prostriedky na podchytenie záujmu sveta o túto unikátnu pamiatku, čo by sa dalo napraviť koordináciou cieľov s Nemeckom.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 5. februára (TASR) - Návrhy na zlepšenie stavu slovenských lokalít a podpora cestovného ruchu na miestach, ktoré sú na Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. To boli hlavné témy dnešného rokovania štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Františka Palka s generálnou riaditeľkou Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irinou Bokovou a riaditeľkou Centra svetového dedičstva UNESCO Mechtild Rosslerovou.
"Pamiatky UNESCO a ich správne využitie v oblasti cestovného ruchu majú pozitívny dopad na sociálny a ekonomický rozvoj regiónu, ako aj na zvýšenie predpokladaného počtu turistov. Vzácne slovenské kultúrne a prírodné lokality si zaslúžia väčšiu propagáciu," zdôraznil v tejto súvislosti Palko.
Okrem organizovania marketingových kampaní na národnej aj medzinárodnej úrovni chce ministerstvo dopravy v spolupráci s rezortmi kultúry, životného prostredia či školstva, za aktívnej spoluúčasti Slovenskej komisie pre UNESCO a ďalších subjektov podnikateľskej a odbornej verejnosti, prispieť k zvýšeniu benefitov pre miestnych obyvateľov. Príspevkom má byť aj vydanie viacjazyčnej publikácie "Slovensko v zoznamoch UNESCO".
Ďalšie spôsoby propagácie vidí Palko napríklad v budovaní a údržbe turistických chodníkov, cyklotrás, rozhľadní alebo vybudovaní siete informačných panelov. Regionálne spoločenstvá a podnikateľskú verejnosť považuje aj Boková za mimoriadne dôležité články ďalšieho rozvoja a využívania národného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Ďalšou témou rokovaní bola unikátna prírodná pamiatka Slovenska, Karpatské bukové pralesy. Tie sú na zozname chránených území Svetového dedičstva UNESCO od roku 2007, spolu s ukrajinskou časťou vzácnych lesov, neskôr rozšírené o pôvodné bukové lesy Nemecka. "Ich unikátny svetový charakter potvrdzuje aj fakt, že sa k rozšíreniu uvedenej nominácie momentálne hlási ďalších deväť krajín, ktoré si od toho sľubujú výrazný nárast turistov do uvedených lokalít," priblížil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Problémom Slovenska podľa neho je, že sa nedarí využívať všetky prístupné prostriedky na podchytenie záujmu sveta o túto unikátnu pamiatku, čo by sa dalo napraviť koordináciou cieľov s Nemeckom. Riaditeľka Centra svetového dedičstva Mechtild Rossler, s ktorou Palko diskutoval o možnosti využitia kapacít UNESCO v podmienkach SR, navrhla a prisľúbila iniciovať koordináciu postupov s využitím nemeckých skúseností.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané autentické výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojím historickým pôvodom, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO doposiaľ zapísalo sedem slovenských pamiatok - päť kultúrnych a dve prírodné lokality.
"Pamiatky UNESCO a ich správne využitie v oblasti cestovného ruchu majú pozitívny dopad na sociálny a ekonomický rozvoj regiónu, ako aj na zvýšenie predpokladaného počtu turistov. Vzácne slovenské kultúrne a prírodné lokality si zaslúžia väčšiu propagáciu," zdôraznil v tejto súvislosti Palko.
Okrem organizovania marketingových kampaní na národnej aj medzinárodnej úrovni chce ministerstvo dopravy v spolupráci s rezortmi kultúry, životného prostredia či školstva, za aktívnej spoluúčasti Slovenskej komisie pre UNESCO a ďalších subjektov podnikateľskej a odbornej verejnosti, prispieť k zvýšeniu benefitov pre miestnych obyvateľov. Príspevkom má byť aj vydanie viacjazyčnej publikácie "Slovensko v zoznamoch UNESCO".
Ďalšie spôsoby propagácie vidí Palko napríklad v budovaní a údržbe turistických chodníkov, cyklotrás, rozhľadní alebo vybudovaní siete informačných panelov. Regionálne spoločenstvá a podnikateľskú verejnosť považuje aj Boková za mimoriadne dôležité články ďalšieho rozvoja a využívania národného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Ďalšou témou rokovaní bola unikátna prírodná pamiatka Slovenska, Karpatské bukové pralesy. Tie sú na zozname chránených území Svetového dedičstva UNESCO od roku 2007, spolu s ukrajinskou časťou vzácnych lesov, neskôr rozšírené o pôvodné bukové lesy Nemecka. "Ich unikátny svetový charakter potvrdzuje aj fakt, že sa k rozšíreniu uvedenej nominácie momentálne hlási ďalších deväť krajín, ktoré si od toho sľubujú výrazný nárast turistov do uvedených lokalít," priblížil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Problémom Slovenska podľa neho je, že sa nedarí využívať všetky prístupné prostriedky na podchytenie záujmu sveta o túto unikátnu pamiatku, čo by sa dalo napraviť koordináciou cieľov s Nemeckom. Riaditeľka Centra svetového dedičstva Mechtild Rossler, s ktorou Palko diskutoval o možnosti využitia kapacít UNESCO v podmienkach SR, navrhla a prisľúbila iniciovať koordináciu postupov s využitím nemeckých skúseností.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané autentické výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojím historickým pôvodom, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO doposiaľ zapísalo sedem slovenských pamiatok - päť kultúrnych a dve prírodné lokality.
