Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb.
Autor TASR
Berlín 29. marca (TASR) - Nemeckému automobilovému sektoru hrozí v dôsledku pandémie nového koronavírusu strata viac než 100.000 pracovných miest. Uviedol to šéf nemeckého Centra pre výskum automobilového priemyslu Ferdinand Dudenhöffer, ktorý vychádza z nepriaznivého vývoja dopytu.
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb. Rozšírenie nového koronavírusu z Číny do Európy a ďalších oblastí sveta však zasiahlo aj tento sektor, keďže vlády v úsilí zabrániť rýchlemu šíreniu vírusu zatvorili reštaurácie, hotely, zábavné centrá a mnohé obchody.
Podľa Dudenhöffera, na ktorého sa odvolala agentúra DPA, sa v dôsledku krízy dopyt po autách zníži v Nemecku tento rok o 15 %. Vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúcej svetovej krízy bude automobilovému sektoru trvať viac než desaťročie, než v plnej miere vykompenzuje predchádzajúce straty.
Produkcia áut v Nemecku klesla vlani na 4,7 milióna z 5,1 milióna vozidiel v roku 2018. Dudenhöffer očakáva, že tento rok sa predaj áut na domácom trhu zníži o 15 %, v Číne o 20 %, vo Francúzsku o 25 % a v Taliansku o 30 %. To znamená, že nemecká produkcia "klesne pravdepodobne na 3,8 milióna vozidiel, aj to v prípade optimistického scenára. V prípade pesimistického scenára očakávame výrobu iba 3,4 milióna vozidiel," dodal šéf Centra pre výskum automobilového priemyslu.
To zákonite povedie k prepúšťaniu, povedal Dudenhöffer, napriek tomu, že firmy opäť využívajú systém skrátených pracovných hodín, známy ako kurzarbeit. V rámci neho môžu nemecké podniky v zlých časoch skrátiť zamestnancom pracovný čas, pričom zvyšok mzdy namiesto zamestnávateľa prepláca štát. Dudenhöffer sa tak zhodol s analytikom ekonomického inštitútu Ifo Klausom Wohlrabem, podľa ktorého "je potrebné počítať s rastom nezamestnanosti napriek možnosti skrátenia pracovného času v podnikoch".
Na očakávaný rast miery nezamestnanosti poukázal najnovší barometer zamestnanosti zostavovaný Ifo. Ten klesol v marci na vyše 10-ročné minimum. Ešte horšie údaje naznačuje tempo poklesu, ktoré bolo najvýraznejšie od začatia zverejňovania údajov v roku 2002.
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb. Rozšírenie nového koronavírusu z Číny do Európy a ďalších oblastí sveta však zasiahlo aj tento sektor, keďže vlády v úsilí zabrániť rýchlemu šíreniu vírusu zatvorili reštaurácie, hotely, zábavné centrá a mnohé obchody.
Podľa Dudenhöffera, na ktorého sa odvolala agentúra DPA, sa v dôsledku krízy dopyt po autách zníži v Nemecku tento rok o 15 %. Vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúcej svetovej krízy bude automobilovému sektoru trvať viac než desaťročie, než v plnej miere vykompenzuje predchádzajúce straty.
Produkcia áut v Nemecku klesla vlani na 4,7 milióna z 5,1 milióna vozidiel v roku 2018. Dudenhöffer očakáva, že tento rok sa predaj áut na domácom trhu zníži o 15 %, v Číne o 20 %, vo Francúzsku o 25 % a v Taliansku o 30 %. To znamená, že nemecká produkcia "klesne pravdepodobne na 3,8 milióna vozidiel, aj to v prípade optimistického scenára. V prípade pesimistického scenára očakávame výrobu iba 3,4 milióna vozidiel," dodal šéf Centra pre výskum automobilového priemyslu.
To zákonite povedie k prepúšťaniu, povedal Dudenhöffer, napriek tomu, že firmy opäť využívajú systém skrátených pracovných hodín, známy ako kurzarbeit. V rámci neho môžu nemecké podniky v zlých časoch skrátiť zamestnancom pracovný čas, pričom zvyšok mzdy namiesto zamestnávateľa prepláca štát. Dudenhöffer sa tak zhodol s analytikom ekonomického inštitútu Ifo Klausom Wohlrabem, podľa ktorého "je potrebné počítať s rastom nezamestnanosti napriek možnosti skrátenia pracovného času v podnikoch".
Na očakávaný rast miery nezamestnanosti poukázal najnovší barometer zamestnanosti zostavovaný Ifo. Ten klesol v marci na vyše 10-ročné minimum. Ešte horšie údaje naznačuje tempo poklesu, ktoré bolo najvýraznejšie od začatia zverejňovania údajov v roku 2002.
