Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Marek Antal si myslí, že Slovensko je jednoznačne digitálnejšie ako pred pandémiou.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Pandémia nového koronavírusu ukázala reálnu tvár slovenských IT systémov a aj ich otestovala. Odhalila rezervy v štátnom IT a v absolútnej nahote ukázala, kde sa slovenské IT nachádza, čo sa týka procesov, technológií i ľudských zdrojov. Zhodli sa na tom účastníci online diskusie ITAPA Digital Talk.
Podľa riaditeľa združenia Slovensko.Digital Petra Kulicha je pandémia zaujímavou príučkou, ktorá ukazuje, kde sú slabé miesta štátneho IT a na čo by sa Slovensko malo zamerať. Globálne sa podľa neho ťažko hodnotí, či sa stalo Slovensko digitálnejším. "Rástlo napríklad doručovanie v rámci elektronických schránok, ale zároveň je to zrejme len v segmente právnických osôb. Fyzických osôb, ktoré využívajú tú schránku, je málo," ilustroval Kulich. Naopak, poukázal na situáciu v školstve, kde sa v predošlých rokoch budovali riešenia za milióny eur a pritom prepnutie na vzdialenú formu výučby bolo pomerne pomalé.
Poradca predsedu vlády pre digitalizáciu Ján Bučkuliak si myslí, že pandémia síce ukázala rezervy, ale dobrou správou je, že keď je vôľa, tak štátne inštitúcie zrazu vedia na krátky čas zbúrať bariéry rezortizmu a dokážu spolupracovať.
Prezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš podotkol, že pre pandémiu sa ľudia pomerne svižne naučili používať komerčné nástroje a zlepšenie digitálnych zručností evidovala asociácia aj u detí. Z hľadiska trhu mala podľa neho ďaleko najväčší dosah na prevádzkovateľov veľkých cloudových služieb a v o niečo menšom rozsahu aj na dodávateľov počítačov a notebookov.
Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Róbert Suja si myslí, že Slovensko už digitálne je, avšak smart krajinou ešte nie je. Štát by sa mal podľa neho viac sústrediť na koordinačnú a analytickú činnosť.
Generálny riaditeľ Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Pavel Karel poukázal na ďalšiu rezervu, ktorou je nesprávny prístup k implementovaniu a nakupovaniu riešení. Predtým sa totiž nakupovali rôzne systémy, ktoré sú na trhu dostupné, avšak implementovali sa izolovane a nakoniec to dohromady nefungovalo. "Prístup by mal byť opačný," okomentoval Karel s tým, že štát si musí najskôr vybudovať vlastné kapacity, zadefinovať dátovú stratégiu, pomenovať zodpovedné osoby, a potom to skonsolidovať do technológií. "Technológia má byť na konci, a nie na začiatku," uzavrel Karel.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Marek Antal si myslí, že Slovensko je jednoznačne digitálnejšie ako pred pandémiou. Vyzdvihol častejšie využívanie telemedicíny, rezervu však vidí v dátovom pripojení a v tom, že na Slovensku síce určite pokrytie existuje, avšak nie všetci vedia služby používať.
Podľa riaditeľa združenia Slovensko.Digital Petra Kulicha je pandémia zaujímavou príučkou, ktorá ukazuje, kde sú slabé miesta štátneho IT a na čo by sa Slovensko malo zamerať. Globálne sa podľa neho ťažko hodnotí, či sa stalo Slovensko digitálnejším. "Rástlo napríklad doručovanie v rámci elektronických schránok, ale zároveň je to zrejme len v segmente právnických osôb. Fyzických osôb, ktoré využívajú tú schránku, je málo," ilustroval Kulich. Naopak, poukázal na situáciu v školstve, kde sa v predošlých rokoch budovali riešenia za milióny eur a pritom prepnutie na vzdialenú formu výučby bolo pomerne pomalé.
Poradca predsedu vlády pre digitalizáciu Ján Bučkuliak si myslí, že pandémia síce ukázala rezervy, ale dobrou správou je, že keď je vôľa, tak štátne inštitúcie zrazu vedia na krátky čas zbúrať bariéry rezortizmu a dokážu spolupracovať.
Prezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš podotkol, že pre pandémiu sa ľudia pomerne svižne naučili používať komerčné nástroje a zlepšenie digitálnych zručností evidovala asociácia aj u detí. Z hľadiska trhu mala podľa neho ďaleko najväčší dosah na prevádzkovateľov veľkých cloudových služieb a v o niečo menšom rozsahu aj na dodávateľov počítačov a notebookov.
Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Róbert Suja si myslí, že Slovensko už digitálne je, avšak smart krajinou ešte nie je. Štát by sa mal podľa neho viac sústrediť na koordinačnú a analytickú činnosť.
Generálny riaditeľ Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Pavel Karel poukázal na ďalšiu rezervu, ktorou je nesprávny prístup k implementovaniu a nakupovaniu riešení. Predtým sa totiž nakupovali rôzne systémy, ktoré sú na trhu dostupné, avšak implementovali sa izolovane a nakoniec to dohromady nefungovalo. "Prístup by mal byť opačný," okomentoval Karel s tým, že štát si musí najskôr vybudovať vlastné kapacity, zadefinovať dátovú stratégiu, pomenovať zodpovedné osoby, a potom to skonsolidovať do technológií. "Technológia má byť na konci, a nie na začiatku," uzavrel Karel.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Marek Antal si myslí, že Slovensko je jednoznačne digitálnejšie ako pred pandémiou. Vyzdvihol častejšie využívanie telemedicíny, rezervu však vidí v dátovom pripojení a v tom, že na Slovensku síce určite pokrytie existuje, avšak nie všetci vedia služby používať.
