Paríž 16. januára (TASR) - Pandémia nového koronavírusu prinútila známe turistické destinácie zamyslieť sa nad svojím "obchodným modelom". Ale "realita" pravdepodobne nakoniec zabráni veľkým zmenám. Príroda rýchlo nahradila hordy návštevníkov na lokalitách, ako je peruánske Machu Picchu. Namiesto ľudí ho teraz obsadili andské medvede, čo vyvolalo rozruch medzi ochranármi.

A v Thajsku, ktoré zaznamenalo pokles turistov o viac ako 83 %, sa tamojšia morská fauna rozrástla napríklad o korytnačky či veľrybie žraloky. Thajská vláda sa rozhodla uzavrieť viac ako 150 národných parkov na v priemere tri mesiace ročne, aby obmedzila prístup ľudí a zvieratá a rastliny mohli "prekvitať".

„Odteraz chceme kvalitný cestovný ruch, nechceme masový prílev turistov do našich národných parkov,“ uviedol minister prírodných zdrojov a životného prostredia Varawut Silpa-archa. Uvažuje o zvýšení poplatkov za návštevu parkov v rámci kompenzácie stratených príjmov. Podľa neho je to však „cena, ktorú musíme zaplatiť“, „aby sme chránili prírodné zdroje".

Aj Peru uzavrelo Machu Picchu a tamojšie úrady zvažujú spôsoby, ako urobiť z návštevy tohto miesta exkluzívnejšiu záležitosť. Miestny starosta Darwin Baca dúfa, že turistov presvedčí, aby v oblasti zostali dlhšie a navštívili aj prírodné pamiatky, napríklad vodopády so sprievodcom, kým budú čakať na návštevu Machu Picchu. Podľa odhadov toto miesto "vygeneruje" ročne príjmy vo výške zhruba 5,5 miliardy USD (4,54 miliardy eur).

Predstavitelia chorvátskeho Dubrovníka, ktorý tiež zápasí s dôsledkami nadmerného cestovného ruchu, chcú zase prilákať turistov na miesta za hradbami stiesnenej stredovekej perly Jadranu. Aj oni chcú „zaradiť Dubrovník medzi exkluzívne destinácie udržateľného cestovného ruchu", uviedla Ana Hrničová, riaditeľka turistického združenia v Dubrovníku.

Pandémia tak môže byť šancou na prechod k zodpovednejšiemu cestovnému ruchu z dlhodobého hľadiska, uviedol Damien Chaney, profesor marketingu na francúzskej obchodnej škole EM Normandie. „Pre vznik radikálnych riešení je všeobecne potrebný vonkajší šok, napríklad ochorenie COVID-19,“ poznamenal.

Ale pre mnohé krajiny je cestovný ruch zároveň veľkým, často životne dôležitým zdrojom príjmov. V Tunisku sa napríklad podieľa 14 % na hrubom domácom produkte (HDP).

V španielskej Barcelone je väčšina reštaurácií v blízkosti ikonickej baziliky Sagrada Familia alebo známeho bulváru Las Ramblas zatvorená, prípadne zápasí o prežitie bez turistov. „Turizmus najskôr vyhnal miestnych obyvateľov z centra a teraz, keď sú turisti preč, tu nič nie je,“ skonštatoval sociálny pracovník Marti Cuso, ktorý vedie kampaň proti invázii turistov a zmene bytov na ubytovacie zariadenia.

„Pandémia ukázala, že závislosť od cestovného ruchu mení niektoré oblasti na púšť,“ uviedol Pablo Díaz, profesor ekonómie na Open University of Catalonia. „Aj v mestách ako Barcelona, kde bolo príliš veľa turistov a silné hnutie proti nim, nám teraz chýbajú,“ uznal.

Guido Moltedo, zakladateľ talianskeho spravodajského webu Ytali, spustil petíciu vyzývajúcu na opätovné otvorenie múzeí v Benátkach a na konzultácie o budúcnosti mesta a jeho kultúrnej vízii. Zatiaľ ju podpísalo 6000 ľudí. „Mesto je na kolenách,“ varuje Moltedo. Benátky by sa však rovnako ako iné populárne turistické destinácie ťažko zaobišli bez turizmu, ktorý je hlavným zdrojom príjmov pre zhruba 65 % obyvateľov. „Každý malý bar tu zarobí 3000 eur denne, mesto je od nich závislé,“ poznamenal Moltedo. „Je pravda, že masový cestovný ruch je v Benátkach problémom, ale žiadny cestovný ruch je ešte horší,“ uviedol Claudio Scarpa, šéf miestneho združenia hotelov.

Jean-Pierre Mas, šéf francúzskej spoločnosti Entreprises du Voyage tak dospel k záveru, že ochorenie COVID-19 pravdepodobne vyvolá „zvýšené povedomie“ o škodách spôsobených masovým turizmom, ale „nie revolúciu“.