Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre pandémiu pribudli aj zamestnanci, ktorí sa dostali na hranicu minimálnej mzdy, na tento rok je na úrovni 623 eur v hrubom.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) - Pandémia nového koronavírusu zasiahla na európskom pracovnom trhu viac mužov. Na Slovensku je to naopak. Vyplýva to zo záverov analýzy Lenky Buchlákovej zo spoločnosti FinGO.sk.
Buchláková pripomenula, že mnohé členské štáty Európskej únie (EÚ) zaviedli opatrenia ako kratší pracovný čas či finančná podpora podnikom s cieľom utlmiť vplyv koronakrízy na zamestnanosť. "To vlani pomohlo do istej miery obmedziť hromadné prepúšťanie. Nie však úplne," podotkla analytička a porovnala, že v rámci 27 krajín Únie prišlo o prácu viac mužov ako žien.
"Koncom minulého roka bolo zamestnaných 188,7 milióna ľudí, respektíve 72,6 % z celkovej populácie EÚ vo veku 20 - 64 rokov v porovnaní so 191,4 milióna, respektíve 73,2 % v roku 2019," vyčíslila analytička s tým, že zamestnanosť mužov v EÚ sa od začiatku vypuknutia pandémie znížila o 1,7 milióna, čo predstavuje pokles miery zamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.), kým zamestnanosť žien klesla o jeden milión, teda o 0,4 p. b.
Slovensko v tomto smere nasledovalo opačný trend. "Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia však výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách," vysvetlila analytička. Kríza teda zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o deti, im okresali financie. Pokles zamestnanosti Sloveniek je na úrovni 1,9 p. b., pričom platy žien sa od začiatku pandémie znížili o viac ako 7,5 %.
Pre pandémiu pribudli aj zamestnanci, ktorí sa dostali na hranicu minimálnej mzdy, na tento rok je na úrovni 623 eur v hrubom. Nízkopríjmové skupiny utrpeli podľa analytičky najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre. "Ľudia, ktorí pracujú za 'minimálku', majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %)," špecifikovala analytička.
Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. "V Únii sa im znižovali platy v priemere do piatich percent," uzavrela Buchláková.
Buchláková pripomenula, že mnohé členské štáty Európskej únie (EÚ) zaviedli opatrenia ako kratší pracovný čas či finančná podpora podnikom s cieľom utlmiť vplyv koronakrízy na zamestnanosť. "To vlani pomohlo do istej miery obmedziť hromadné prepúšťanie. Nie však úplne," podotkla analytička a porovnala, že v rámci 27 krajín Únie prišlo o prácu viac mužov ako žien.
"Koncom minulého roka bolo zamestnaných 188,7 milióna ľudí, respektíve 72,6 % z celkovej populácie EÚ vo veku 20 - 64 rokov v porovnaní so 191,4 milióna, respektíve 73,2 % v roku 2019," vyčíslila analytička s tým, že zamestnanosť mužov v EÚ sa od začiatku vypuknutia pandémie znížila o 1,7 milióna, čo predstavuje pokles miery zamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.), kým zamestnanosť žien klesla o jeden milión, teda o 0,4 p. b.
Slovensko v tomto smere nasledovalo opačný trend. "Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia však výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách," vysvetlila analytička. Kríza teda zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o deti, im okresali financie. Pokles zamestnanosti Sloveniek je na úrovni 1,9 p. b., pričom platy žien sa od začiatku pandémie znížili o viac ako 7,5 %.
Pre pandémiu pribudli aj zamestnanci, ktorí sa dostali na hranicu minimálnej mzdy, na tento rok je na úrovni 623 eur v hrubom. Nízkopríjmové skupiny utrpeli podľa analytičky najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre. "Ľudia, ktorí pracujú za 'minimálku', majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %)," špecifikovala analytička.
Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. "V Únii sa im znižovali platy v priemere do piatich percent," uzavrela Buchláková.
