Právnu normu predložil poslanec Sme rodina Miloš Svrček a podporilo ju 126 zo 130 prítomných poslancov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. mája (TASR) – Nájomné bývanie bude na Slovensku podporené zo strany štátu. Počíta s tým návrh zákona, ktorý v stredu schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Právnu normu predložil poslanec Sme rodina Miloš Svrček a podporilo ju 126 zo 130 prítomných poslancov.
Návrh zákona o štátnej podpore nájomného bývania sa viackrát v parlamente presúval. Jeho cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania. Návrh zákona má riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.
Plénum schválilo aj rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Svrček. Tieto zmeny sú podľa neho výsledkom pripomienok v rámci medzirezortného pripomenkového konania a zohľadňujú aj zmeny v právnom poriadku od podania návrhu zákona.
Zabezpečí sa taxatívna špecifikácia spôsobov obstarávania bytových domov prenajímateľmi na účely poskytovania bytov do štátom podporovaného nájomného bývania. Rozšírili sa tiež možnosti nadobúdania bytových domov aj prostredníctvom nadobudnutia podielu v obchodnej spoločnosti, ktorá je vlastníkov týchto bytových domov.
Minimálny počet bytov na projekt nájomného bývania je 20. Oprávnená určovať kritériá na získanie postavenia nájomcu bude vláda. Vláda ustanoví nariadením vlády maximálnu výšku nájomného bez nákladov na prevádzku, údržbu, opravy bytového domu či energie. Výška nájomného môže byť odlišná v závislosti od regiónov, ale aj projektov.
Vytvoril sa aj nový pojem "záujemca" na pomenovanie statusu fyzickej osoby, ktorá prejavila záujem o získanie postavenia nájomcu. S cieľom vzniku lacnejších, štátom podporovaných nájomných bytov má vzniknúť Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania. Agentúra okrem iného schvaľuje projekt nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania a priebežne kontroluje realizáciu projektu.
Zamestnávateľ bude môcť zároveň prispieť zamestnancovi na štátom podporované nájomné bývanie, pričom táto suma bude oslobodená od dane z príjmov fyzických osôb aj od sociálnych a zdravotných odvodov.
Umožní sa tiež uplatnenie zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 5 % zo základu dane pre platiteľov, ak ide o dodanie stavby, ktorou je bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania alebo časti stavby v takomto dome. Platí to aj v prípade, ak ide o obnovu a prestavbu takýchto bytových domov alebo ich častí.
Znížená sadzba sa uplatní len v prípade, ak je prijímateľom plnenia prenajímateľ, ktorý má takýto bytový dom vo svojom vlastníctve. Zároveň má mať uzatvorenú zmluvu o prevádzke daného bytového domu s investičným partnerom. Prenajímateľ by tiež mal byť zverejnený v registri prenajímateľov, ktorý vedie agentúra. Znížená stavba sa neuplatní v prípade nebytových priestorov napríklad na obchod či služby.
Legislatíva ošetruje aj vzťahy agentúry a investičného partnera či prenajímateľa a nájomcu. Zaoberá sa aj nájomnou zmluvou či inými záležitosťami, ako je napríklad skončenie nájmu či vypratanie bytu.
Návrh zákona o štátnej podpore nájomného bývania sa viackrát v parlamente presúval. Jeho cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania. Návrh zákona má riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.
Plénum schválilo aj rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Svrček. Tieto zmeny sú podľa neho výsledkom pripomienok v rámci medzirezortného pripomenkového konania a zohľadňujú aj zmeny v právnom poriadku od podania návrhu zákona.
Zabezpečí sa taxatívna špecifikácia spôsobov obstarávania bytových domov prenajímateľmi na účely poskytovania bytov do štátom podporovaného nájomného bývania. Rozšírili sa tiež možnosti nadobúdania bytových domov aj prostredníctvom nadobudnutia podielu v obchodnej spoločnosti, ktorá je vlastníkov týchto bytových domov.
Minimálny počet bytov na projekt nájomného bývania je 20. Oprávnená určovať kritériá na získanie postavenia nájomcu bude vláda. Vláda ustanoví nariadením vlády maximálnu výšku nájomného bez nákladov na prevádzku, údržbu, opravy bytového domu či energie. Výška nájomného môže byť odlišná v závislosti od regiónov, ale aj projektov.
Vytvoril sa aj nový pojem "záujemca" na pomenovanie statusu fyzickej osoby, ktorá prejavila záujem o získanie postavenia nájomcu. S cieľom vzniku lacnejších, štátom podporovaných nájomných bytov má vzniknúť Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania. Agentúra okrem iného schvaľuje projekt nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania a priebežne kontroluje realizáciu projektu.
Zamestnávateľ bude môcť zároveň prispieť zamestnancovi na štátom podporované nájomné bývanie, pričom táto suma bude oslobodená od dane z príjmov fyzických osôb aj od sociálnych a zdravotných odvodov.
Umožní sa tiež uplatnenie zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 5 % zo základu dane pre platiteľov, ak ide o dodanie stavby, ktorou je bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania alebo časti stavby v takomto dome. Platí to aj v prípade, ak ide o obnovu a prestavbu takýchto bytových domov alebo ich častí.
Znížená sadzba sa uplatní len v prípade, ak je prijímateľom plnenia prenajímateľ, ktorý má takýto bytový dom vo svojom vlastníctve. Zároveň má mať uzatvorenú zmluvu o prevádzke daného bytového domu s investičným partnerom. Prenajímateľ by tiež mal byť zverejnený v registri prenajímateľov, ktorý vedie agentúra. Znížená stavba sa neuplatní v prípade nebytových priestorov napríklad na obchod či služby.
Legislatíva ošetruje aj vzťahy agentúry a investičného partnera či prenajímateľa a nájomcu. Zaoberá sa aj nájomnou zmluvou či inými záležitosťami, ako je napríklad skončenie nájmu či vypratanie bytu.