Podľa prepočtov PAS by došlo k spomaleniu rozvoja počtu kartových transakcií.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) - Regulácia medzibankových výmenných poplatkov za platby kartou, ktorú pripravuje Európska komisia, môže poškodiť rozvoj bezhotovostných kartových platieb na Slovensku, ale aj zvýšiť ceny bankových služieb. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).
"Ak by Európska komisia poplatky za platby kartou aj úplne zakázala, neznamená to, že by banky vykonávali tieto transakcie zdarma. Je prirodzené, že by hľadali spôsob, ako svoje náklady súvisiace s kartovými platbami vykryť a spotrebitelia by za ne v konečnom dôsledku zaplatili iným spôsobom," tvrdí výkonný riaditeľ PAS Róbert Kičina. Podľa jeho slov otázne je najmä to, do akej miery by sa zníženie medzibankových poplatkov premietlo do nižších cien v maloobchode. Reguláciu medzibankových poplatkov v minulých rokoch totiž už zaviedli napríklad v Austrálii, Španielsku, či USA. Ukázalo sa však, že ceny v maloobchode sa neznížili, no vzrástli bankové poplatky tak pre držiteľov kariet, ako aj pre obchodníkov.
Podľa prepočtov PAS zohľadňujúcich vývoj platobného prostredia v Európskej únii a Španielsku, ktoré zaviedlo reguláciu v roku 2006, možno očakávať, že regulácia medzibankových výmenných poplatkov by na Slovensku vyvolala pokles počtu platobných kariet z 1,01 platobnej karty na obyvateľa v roku 2013 na 0,93 karty v roku 2018.
Okrem toho prípadné zavedenie regulácie by spôsobilo postupný pokles priemernej ročnej sumy zaplatenej kartou. Ročný objem kartových platieb na 1 obyvateľa v roku 2018 v neregulovanom prostredí odhaduje PAS na 2210 eur, v regulovanom prostredí by to bolo 1988 eur.
Aliancia tiež predpokladá, že by došlo k spomaleniu rozvoja počtu kartových transakcií. Zavedenie regulácie by mohlo ďalej spôsobiť aj to, že pozícia platobnej karty ako nástroja na výber hotovosti by sa posilnila a jej pozícia ako platobného nástroja by sa oslabila, keď podiel platieb na celkových kartových transakciách by v sledovanom päťročnom horizonte klesol zo 43,3 % na 41,9 % a podiel výberov z bankomatov na celkových kartových transakciách by vzrástol z 56,7 % na 58,1 %. "Takýto trend je nežiaduci najmä v kontexte boja proti šedej ekonomike a snahy o zvyšovanie príjmov verejných financií," tvrdí Kičina.
Aliancia je preto presvedčená, že konkurenčné prostredie, v ktorom sa cena za platbu kartou tvorí, možno považovať za dostatočné, nakoľko v oblasti bezhotovostných platieb medzi sebou súťažia globálni a lokálni prevádzkovatelia platobných systémov. "Konkurencia v oblasti bezhotovostných platieb zabezpečuje optimálne ceny transakcií a žiadny tím úradníkov nedokáže ceny za transakcie uskutočnené platobnou kartou vypočítať lepšie, než ako ich určuje trh. Z tohto pohľadu je najvhodnejšou cestou k lepším a zároveň udržateľným cenám za platby kartou v nasledujúcom období posilňovanie konkurencie, nie regulácia," dodáva Kičina.
"Ak by Európska komisia poplatky za platby kartou aj úplne zakázala, neznamená to, že by banky vykonávali tieto transakcie zdarma. Je prirodzené, že by hľadali spôsob, ako svoje náklady súvisiace s kartovými platbami vykryť a spotrebitelia by za ne v konečnom dôsledku zaplatili iným spôsobom," tvrdí výkonný riaditeľ PAS Róbert Kičina. Podľa jeho slov otázne je najmä to, do akej miery by sa zníženie medzibankových poplatkov premietlo do nižších cien v maloobchode. Reguláciu medzibankových poplatkov v minulých rokoch totiž už zaviedli napríklad v Austrálii, Španielsku, či USA. Ukázalo sa však, že ceny v maloobchode sa neznížili, no vzrástli bankové poplatky tak pre držiteľov kariet, ako aj pre obchodníkov.
Podľa prepočtov PAS zohľadňujúcich vývoj platobného prostredia v Európskej únii a Španielsku, ktoré zaviedlo reguláciu v roku 2006, možno očakávať, že regulácia medzibankových výmenných poplatkov by na Slovensku vyvolala pokles počtu platobných kariet z 1,01 platobnej karty na obyvateľa v roku 2013 na 0,93 karty v roku 2018.
Okrem toho prípadné zavedenie regulácie by spôsobilo postupný pokles priemernej ročnej sumy zaplatenej kartou. Ročný objem kartových platieb na 1 obyvateľa v roku 2018 v neregulovanom prostredí odhaduje PAS na 2210 eur, v regulovanom prostredí by to bolo 1988 eur.
Aliancia tiež predpokladá, že by došlo k spomaleniu rozvoja počtu kartových transakcií. Zavedenie regulácie by mohlo ďalej spôsobiť aj to, že pozícia platobnej karty ako nástroja na výber hotovosti by sa posilnila a jej pozícia ako platobného nástroja by sa oslabila, keď podiel platieb na celkových kartových transakciách by v sledovanom päťročnom horizonte klesol zo 43,3 % na 41,9 % a podiel výberov z bankomatov na celkových kartových transakciách by vzrástol z 56,7 % na 58,1 %. "Takýto trend je nežiaduci najmä v kontexte boja proti šedej ekonomike a snahy o zvyšovanie príjmov verejných financií," tvrdí Kičina.
Aliancia je preto presvedčená, že konkurenčné prostredie, v ktorom sa cena za platbu kartou tvorí, možno považovať za dostatočné, nakoľko v oblasti bezhotovostných platieb medzi sebou súťažia globálni a lokálni prevádzkovatelia platobných systémov. "Konkurencia v oblasti bezhotovostných platieb zabezpečuje optimálne ceny transakcií a žiadny tím úradníkov nedokáže ceny za transakcie uskutočnené platobnou kartou vypočítať lepšie, než ako ich určuje trh. Z tohto pohľadu je najvhodnejšou cestou k lepším a zároveň udržateľným cenám za platby kartou v nasledujúcom období posilňovanie konkurencie, nie regulácia," dodáva Kičina.