Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Popri odhadnutí priemernej výšky úplatkov, podnikatelia identifikovali ako korupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami, inštitúciami poskytujúcimi peniaze zo štrukturálnych fondov.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Priemerný úplatok pri udeľovaní zákaziek alebo dotácií je podľa prieskumu medzi podnikateľmi 13 % z ich celkovej hodnoty. Len pri verejných zákazkách tak ide ročne o pol miliardy eur.
Vyplýva to z výsledkov projektu Protikorupčná iniciatíva PAS realizovaného alianciou v spolupráci s Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. O jeho výsledkoch informovali dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi.
"Projektom chcela PAS reagovať na skutočnosť, že podnikatelia vnímajú problém korupcie ako veľmi vážny. Kým v roku 2006 v prieskume PAS označili korupciu ako štvrtú najvážnejšiu bariéru podnikania na Slovensku, o štyri roky neskôr sa korupcia dostala na úplný vrchol rebríčka. Výsledky Indexu podnikateľského prostredia z minulého roka rovnako označujú korupciu ako jednu z najväčších dlhodobých bariér podnikania. S cieľom zintenzívniť boj proti korupcii sa PAS rozhodla spracovať analýzu korupcie v podnikateľskom prostredí a navrhnúť opatrenia na jej obmedzenie," povedal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS.
Popri odhadnutí priemernej výšky úplatkov, podnikatelia identifikovali ako korupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami, inštitúciami poskytujúcimi peniaze zo štrukturálnych fondov, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi vyšších územných celkov. Pozitívne vyznieva zistenie, že podnikatelia, ktorí majú priamu skúsenosť s obchodovaním so štátom, vnímajú korupciu ako menej rozšírenú v porovnaní so všeobecnými názormi podnikateľskej sféry. To však neznamená, že sa tomuto problému netreba venovať. Podľa Transparency International je z hľadiska korupcie až 61 krajín sveta hodnotených lepšie ako Slovensko.
Problém nie je v nedostatočnej legislatíve, ktorá z formálneho hľadiska zodpovedá úrovni európskych štátov, ale v jej nedostatočnej praktickej aplikácii. PAS preto nenavrhuje radikálne zmeny legislatívy, ale zameriava svoje odporúčania na zvyšovanie transparentnosti pri správe verejných vecí, podporu aktivít na odhaľovanie a nahlasovanie korupcie a ochranu pred nepoctivým lobingom.
Jedným z hlavných protikorupčných opatrení je podľa PAS posilňovanie mechanizmov skladania účtov predstaviteľov verejnej správy voči verejnosti cez zvyšovanie kvality zverejňovania informácií a ich nezávislého hodnotenia. Preto PAS zaradila medzi hlavné odporúčania vytvorenie verejného registra politických nominácií vo verejnej správe s cieľom prepojiť riadiace úspechy či neúspechy priamo s politickými stranami.
Na zlepšenie situácie vo fungovaní firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv PAS navrhuje zverejňovať životopisy a manažérske zmluvy – vrátane odmien a iných benefitov – manažérov firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv, podmieniť platnosť týchto zmlúv ich zverejnením, naviazať výšku benefitov na plnenie firemných cieľov a harmonizovať reportovanie ukazovateľov výkonnosti týchto firiem.
Vyplýva to z výsledkov projektu Protikorupčná iniciatíva PAS realizovaného alianciou v spolupráci s Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. O jeho výsledkoch informovali dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi.
"Projektom chcela PAS reagovať na skutočnosť, že podnikatelia vnímajú problém korupcie ako veľmi vážny. Kým v roku 2006 v prieskume PAS označili korupciu ako štvrtú najvážnejšiu bariéru podnikania na Slovensku, o štyri roky neskôr sa korupcia dostala na úplný vrchol rebríčka. Výsledky Indexu podnikateľského prostredia z minulého roka rovnako označujú korupciu ako jednu z najväčších dlhodobých bariér podnikania. S cieľom zintenzívniť boj proti korupcii sa PAS rozhodla spracovať analýzu korupcie v podnikateľskom prostredí a navrhnúť opatrenia na jej obmedzenie," povedal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS.
Popri odhadnutí priemernej výšky úplatkov, podnikatelia identifikovali ako korupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami, inštitúciami poskytujúcimi peniaze zo štrukturálnych fondov, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi vyšších územných celkov. Pozitívne vyznieva zistenie, že podnikatelia, ktorí majú priamu skúsenosť s obchodovaním so štátom, vnímajú korupciu ako menej rozšírenú v porovnaní so všeobecnými názormi podnikateľskej sféry. To však neznamená, že sa tomuto problému netreba venovať. Podľa Transparency International je z hľadiska korupcie až 61 krajín sveta hodnotených lepšie ako Slovensko.
Problém nevidia v legislatíve
Problém nie je v nedostatočnej legislatíve, ktorá z formálneho hľadiska zodpovedá úrovni európskych štátov, ale v jej nedostatočnej praktickej aplikácii. PAS preto nenavrhuje radikálne zmeny legislatívy, ale zameriava svoje odporúčania na zvyšovanie transparentnosti pri správe verejných vecí, podporu aktivít na odhaľovanie a nahlasovanie korupcie a ochranu pred nepoctivým lobingom.
Jedným z hlavných protikorupčných opatrení je podľa PAS posilňovanie mechanizmov skladania účtov predstaviteľov verejnej správy voči verejnosti cez zvyšovanie kvality zverejňovania informácií a ich nezávislého hodnotenia. Preto PAS zaradila medzi hlavné odporúčania vytvorenie verejného registra politických nominácií vo verejnej správe s cieľom prepojiť riadiace úspechy či neúspechy priamo s politickými stranami.
Na zlepšenie situácie vo fungovaní firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv PAS navrhuje zverejňovať životopisy a manažérske zmluvy – vrátane odmien a iných benefitov – manažérov firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv, podmieniť platnosť týchto zmlúv ich zverejnením, naviazať výšku benefitov na plnenie firemných cieľov a harmonizovať reportovanie ukazovateľov výkonnosti týchto firiem.
