Podnikateľská aliancia Slovenska považuje za jednu z hlavných príčin nezamestnanosti nevhodnú štruktúru škôl.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) – Napriek vyše 200.000 ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Uplatneniu nezamestnaných na trhu totiž bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov či bariéry podnikania. Vyplýva to z analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú dnes predstavila v Bratislave.
Aliancia pripomenula, že nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na 8,39 %. Celkovo bolo 267.219 uchádzačov o zamestnanie, z toho 228.665 disponibilných. Na druhej strane eviduje štát vyše 48.500 voľných pracovných miest.
„Firmy veľmi ťažko dokážu na trhu práce získať nových ľudí. Napriek tomu, že investujú, rozširujú výrobu, prinášajú nové pracovné miesta na Slovensko, tak ich akosi nemá kto obsadiť. Je to veľmi vážny a stále rastúci problém, je to jedna z bariér podnikania a ekonomického rastu na Slovensku,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský na tlačovej konferencii.
Štatistiky nezamestnanosti navyše aliancia považuje za nepresné. Nezahŕňajú totiž napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by podľa nej mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba 100.000 ľudí.
„Na základe toho PAS navrhuje, aby sa vláda začala zaoberať meraním nezamestnanosti všeobecnejšie a aby do týchto štatistík zahŕňala obyvateľstvo, ktoré tam dnes nie je,“ povedal autor analýzy Jozef Hajko.
Za jednu z hlavných príčin nezamestnanosti považuje aliancia nevhodnú štruktúru škôl, pretože dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Problémom sú tiež regionálne rozdiely. Smerom od západu na východ Slovenska podľa Hajka ubúda pracovných príležitostí, klesá priemerná mzda a rastie nezamestnanosť. S tým súvisí migrácia za prácou.
Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie najmä pri nízko platených pozíciách. PAS preto navrhuje odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov. Nepáči sa im ani rýchlo rastúca minimálna mzda, ktorá dnes tvorí 43 % priemernej mzdy. Chceli by ju preto zrušiť, alebo aspoň odstupňovať podľa regiónov a veku zamestnancov. Za vysokou nezamestnanosťou vidí aliancia aj rigidný Zákonník práce, ktorý sa veľmi často mení.
Autor analýzy poukázal tiež na takzvanú hrozbu technologickej nezamestnanosti súvisiacu s robotizáciou a digitalizáciou vo výrobe. Slovensku hrozí, že v najbližších rokoch zanikne približne 11 % pracovných pozícií a zhruba 35 % ľudí sa bude musieť preškoliť.
Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá podľa PAS tomuto účelu neslúži. „Investičné stimuly smerujú najmä do najvyspelejších oblastí Slovenska. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov,“ tvrdí.
Aliancia pripomenula, že nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na 8,39 %. Celkovo bolo 267.219 uchádzačov o zamestnanie, z toho 228.665 disponibilných. Na druhej strane eviduje štát vyše 48.500 voľných pracovných miest.
„Firmy veľmi ťažko dokážu na trhu práce získať nových ľudí. Napriek tomu, že investujú, rozširujú výrobu, prinášajú nové pracovné miesta na Slovensko, tak ich akosi nemá kto obsadiť. Je to veľmi vážny a stále rastúci problém, je to jedna z bariér podnikania a ekonomického rastu na Slovensku,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský na tlačovej konferencii.
Štatistiky nezamestnanosti navyše aliancia považuje za nepresné. Nezahŕňajú totiž napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by podľa nej mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba 100.000 ľudí.
„Na základe toho PAS navrhuje, aby sa vláda začala zaoberať meraním nezamestnanosti všeobecnejšie a aby do týchto štatistík zahŕňala obyvateľstvo, ktoré tam dnes nie je,“ povedal autor analýzy Jozef Hajko.
Za jednu z hlavných príčin nezamestnanosti považuje aliancia nevhodnú štruktúru škôl, pretože dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Problémom sú tiež regionálne rozdiely. Smerom od západu na východ Slovenska podľa Hajka ubúda pracovných príležitostí, klesá priemerná mzda a rastie nezamestnanosť. S tým súvisí migrácia za prácou.
Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie najmä pri nízko platených pozíciách. PAS preto navrhuje odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov. Nepáči sa im ani rýchlo rastúca minimálna mzda, ktorá dnes tvorí 43 % priemernej mzdy. Chceli by ju preto zrušiť, alebo aspoň odstupňovať podľa regiónov a veku zamestnancov. Za vysokou nezamestnanosťou vidí aliancia aj rigidný Zákonník práce, ktorý sa veľmi často mení.
Autor analýzy poukázal tiež na takzvanú hrozbu technologickej nezamestnanosti súvisiacu s robotizáciou a digitalizáciou vo výrobe. Slovensku hrozí, že v najbližších rokoch zanikne približne 11 % pracovných pozícií a zhruba 35 % ľudí sa bude musieť preškoliť.
Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá podľa PAS tomuto účelu neslúži. „Investičné stimuly smerujú najmä do najvyspelejších oblastí Slovenska. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov,“ tvrdí.