Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úrokové sadzby v USA pôjdu postupne nahor, pretože sa zvyšuje inflácia v americkej ekonomike, v diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Peter Bálint.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 26. januára (TASR/Tablet.TV) - Najväčším rizikom pre vývoj globálnej ekonomiky je nastavenie úrokových sadzieb v USA. Tie pôjdu postupne nahor, pretože sa zvyšuje inflácia v americkej ekonomike. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal partner spoločnosti Infinity Capital Group Peter Bálint.
„Pred nami je relatívne pekné obdobie dvoch rokov. Problém príde v období rokov 2019 a 2020. Počítam, že v USA budú dvíhať úrokové sadzby trikrát do roka ako v minulosti a do tohto obdobia poriadne utiahnu monetárnu politiku. Prinesie to koniec lacných, ľahko dostupných peňazí a krízu tak pocíti celý svet,“ zdôraznil Bálint, podľa ktorého sa síce svet poučil z rokov 2008 a 2009, no aj tak očakáva, že nadchádzajúca kríza bude tvrdá. „Nikdy neboli použité negatívne úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie, tak nie je jasné, kde a aké bubliny sa z toho akumulujú. Práve pre tieto použité neštandardné metódy čakám tvrdé pristátie, tvrdú krízu,“ uviedol Bálint.
Základná referenčná úroková sadzba v USA je v súčasnosti 0,75 %. Napríklad v eurozóne je 0 %, čo robí dolár atraktívnejším pre investorov, ako je euro. „Očakávame, že dolár sa posunie blízko k parite s eurom. Či ju naozaj dosiahne, bude záležať aj od politiky Európskej centrálnej banky a od toho, či zvýši úrokové sadzby. Počítame, že do septembra sa nič nezmení,“ konštatoval Bálint.
Rastúce úrokové sadzby v USA zdražejú peniaze pre celý svet. Podľa Bálinta problémy budú rásť napríklad v Číne. V jej ekonomike rastú viaceré bubliny, ktoré ju ohrozujú. „Čína je síce druhá najväčšia ekonomika na svete, ale jej celková kapitalizácia je nízka aj napríklad v porovnaní s Veľkou Britániou či Nemeckom. Ak by sa s jej ekonomikou niečo stalo, bude to problém hlavne Číny a až v druhom kole to bude problém iných krajín. Čína má viaceré symptómy, ktoré spustili krízu v roku 2008. Nemá však potenciál spustiť celosvetovú krízu,“ dodal Bálint.
„Pred nami je relatívne pekné obdobie dvoch rokov. Problém príde v období rokov 2019 a 2020. Počítam, že v USA budú dvíhať úrokové sadzby trikrát do roka ako v minulosti a do tohto obdobia poriadne utiahnu monetárnu politiku. Prinesie to koniec lacných, ľahko dostupných peňazí a krízu tak pocíti celý svet,“ zdôraznil Bálint, podľa ktorého sa síce svet poučil z rokov 2008 a 2009, no aj tak očakáva, že nadchádzajúca kríza bude tvrdá. „Nikdy neboli použité negatívne úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie, tak nie je jasné, kde a aké bubliny sa z toho akumulujú. Práve pre tieto použité neštandardné metódy čakám tvrdé pristátie, tvrdú krízu,“ uviedol Bálint.
Základná referenčná úroková sadzba v USA je v súčasnosti 0,75 %. Napríklad v eurozóne je 0 %, čo robí dolár atraktívnejším pre investorov, ako je euro. „Očakávame, že dolár sa posunie blízko k parite s eurom. Či ju naozaj dosiahne, bude záležať aj od politiky Európskej centrálnej banky a od toho, či zvýši úrokové sadzby. Počítame, že do septembra sa nič nezmení,“ konštatoval Bálint.
Rastúce úrokové sadzby v USA zdražejú peniaze pre celý svet. Podľa Bálinta problémy budú rásť napríklad v Číne. V jej ekonomike rastú viaceré bubliny, ktoré ju ohrozujú. „Čína je síce druhá najväčšia ekonomika na svete, ale jej celková kapitalizácia je nízka aj napríklad v porovnaní s Veľkou Britániou či Nemeckom. Ak by sa s jej ekonomikou niečo stalo, bude to problém hlavne Číny a až v druhom kole to bude problém iných krajín. Čína má viaceré symptómy, ktoré spustili krízu v roku 2008. Nemá však potenciál spustiť celosvetovú krízu,“ dodal Bálint.
