Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z prieskumu vyplýva, že 46 % rodičov odkladá peniaze prostredníctvom sporiacich účtov. V prípade 38 % opýtaných ide o stavebné sporenie.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) - Takmer polovica rodičov si myslí, že deti potrebujú na bezstarostné štúdium a osamostatnenie viac ako 20.000 eur. Peniaze im odkladá 77 % rodičov, pričom využívajú najmä sporiace účty alebo stavebné sporenie, aj keď podľa odborníkov existujú výhodnejšie spôsoby. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre investičnú platformu Fondee. Uskutočnil sa počas augusta tohto roku na vzorke 1250 rodičov.
Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo pozitívne 81 % respondentov. Podľa 37 % opýtaných by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisíc eur. Vyše 20.000 eur uviedlo 24 %, viac ako 40.000 eur zvolilo 16 % a hranicu okolo 100.000 eur uviedlo 5 % rodičov.
"Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20.000 eur buď nedostanú, alebo sa násobne viac nadrú," dodala Eva Hlavsová z platformy Fondee.
Z prieskumu vyplýva, že 46 % rodičov odkladá peniaze prostredníctvom sporiacich účtov. V prípade 38 % opýtaných ide o stavebné sporenie. Oba produkty však podľa investičnej platformy neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 - 3 % ročne. V konečnom dôsledku tak podľa odborníkov deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali.
"Keď rodič dieťaťu odloží 4000 eur na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky, žiaľ, nedosahujú výšku inflácie," objasnila Hlavsová.
Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov. V prípade dlhodobého horizontu však investovanie dáva podľa odborníkov väčší zmysel pred sporiacimi účtami či stavebným sporením.
Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo pozitívne 81 % respondentov. Podľa 37 % opýtaných by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisíc eur. Vyše 20.000 eur uviedlo 24 %, viac ako 40.000 eur zvolilo 16 % a hranicu okolo 100.000 eur uviedlo 5 % rodičov.
"Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20.000 eur buď nedostanú, alebo sa násobne viac nadrú," dodala Eva Hlavsová z platformy Fondee.
Z prieskumu vyplýva, že 46 % rodičov odkladá peniaze prostredníctvom sporiacich účtov. V prípade 38 % opýtaných ide o stavebné sporenie. Oba produkty však podľa investičnej platformy neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 - 3 % ročne. V konečnom dôsledku tak podľa odborníkov deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali.
"Keď rodič dieťaťu odloží 4000 eur na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky, žiaľ, nedosahujú výšku inflácie," objasnila Hlavsová.
Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov. V prípade dlhodobého horizontu však investovanie dáva podľa odborníkov väčší zmysel pred sporiacimi účtami či stavebným sporením.
