Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi opatreniami, ktoré vláda schválila na úsporu energií, sú napríklad zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia, ale i nariadená práca z domu.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) - Podmienkou na získanie dodatočných zdrojov na kompenzáciu vysokých cien tepla, elektriny či plynu bude pre jednotlivé rezorty úspora 15 % energií oproti rokom 2019/2020. Toto opatrenie sa týka administratívnych budov. Na pondelkovom pracovnom stretnutí s novinármi to povedal štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Michal Kiča. K úsporám energií zaviazala vláda verejnú správu schválením materiálu z dielne MŽP minulú stredu (28. 9.).
"Pokiaľ daný rezort v absolútnych číslach nezabezpečí úsporu v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne aspoň 15 % v absolútnej hodnote energií, v prípade, ak bude napriek úsporám potrebovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, toto mu nebude poskytnuté," povedal Kiča. Zdroje na prípadné dofinancovanie by tak museli rezorty hľadať vo vlastných rozpočtových kapitolách. Kiča tento nástroj na vynucovanie úspor obhajoval tým, že verejná správa nemôže stáť bokom, keď štát motivuje ľudí na úspory.
Medzi opatreniami, ktoré vláda schválila na úsporu energií, sú napríklad zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia, ale i nariadená práca z domu. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) dodal, že je na každom rezorte, ktoré z 13 odporúčaných opatrení využije. Problémom je podľa neho nedostatok informácií o verejných budovách. Príležitosť preto minister vidí v zriadení jednotnej správy verejných budov pre všetky rezorty, ktorá by zahŕňala podľa vzoru Českej republiky aj jednotnú právnu službu.
Možnosť využitia financií z plánu obnovy na zriadenie takéhoto správcu verejných budov chce hľadať generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR Lívia Vašáková. "Je to jedno z opatrení, ktoré momentálne zvažujeme v novej kategórii v rámci plánu obnovy," povedala Vašáková. V akej forme sa toto opatrenie do plánu obnovy nakoniec dostane, nie je podľa nej ešte jasné. Budaj dodal, že koncept jednotného správcu by mal byť pripravený do konca tohto roka a potom už záleží na politickej dohode, či a kedy bude schválený.
Úspora 15 % energií v administratívnych verejných budovách by podľa MŽP mohla priniesť od 148 do 191 miliónov eur. To za predpokladu, že elektrická energia bude stáť 300 až 350 eur za megawatthodinu (MWh) a cena tepla sa bude pohybovať v rozmedzí od 180 do 250 eur za MWh.
"Pokiaľ daný rezort v absolútnych číslach nezabezpečí úsporu v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne aspoň 15 % v absolútnej hodnote energií, v prípade, ak bude napriek úsporám potrebovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, toto mu nebude poskytnuté," povedal Kiča. Zdroje na prípadné dofinancovanie by tak museli rezorty hľadať vo vlastných rozpočtových kapitolách. Kiča tento nástroj na vynucovanie úspor obhajoval tým, že verejná správa nemôže stáť bokom, keď štát motivuje ľudí na úspory.
Medzi opatreniami, ktoré vláda schválila na úsporu energií, sú napríklad zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia, ale i nariadená práca z domu. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) dodal, že je na každom rezorte, ktoré z 13 odporúčaných opatrení využije. Problémom je podľa neho nedostatok informácií o verejných budovách. Príležitosť preto minister vidí v zriadení jednotnej správy verejných budov pre všetky rezorty, ktorá by zahŕňala podľa vzoru Českej republiky aj jednotnú právnu službu.
Možnosť využitia financií z plánu obnovy na zriadenie takéhoto správcu verejných budov chce hľadať generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR Lívia Vašáková. "Je to jedno z opatrení, ktoré momentálne zvažujeme v novej kategórii v rámci plánu obnovy," povedala Vašáková. V akej forme sa toto opatrenie do plánu obnovy nakoniec dostane, nie je podľa nej ešte jasné. Budaj dodal, že koncept jednotného správcu by mal byť pripravený do konca tohto roka a potom už záleží na politickej dohode, či a kedy bude schválený.
Úspora 15 % energií v administratívnych verejných budovách by podľa MŽP mohla priniesť od 148 do 191 miliónov eur. To za predpokladu, že elektrická energia bude stáť 300 až 350 eur za megawatthodinu (MWh) a cena tepla sa bude pohybovať v rozmedzí od 180 do 250 eur za MWh.
