Bratislava 1. novembra (TASR) – Poľná zelenina sa na Slovensku pestuje na výmere od 6300 do 6500 hektárov, ide o stabilizovanú výmeru. Agrofirmám na spracovanie nadprodukcie chýba spracovateľský priemysel, skonštatoval to pre TASR prezident Slovenskej zeleninárskej únie Peter Horváth, podľa ktorého je takto konkurencia medzi pestovateľmi zeleniny z roka na rok nižšia a menší pestovatelia nevedia vyhovieť podmienkam, ktoré si pri odbere tovaru kladú obchodné reťazce. Pri cenách aj odberoch v tomto segmente podnikania podľa jeho slov vládne neistota, keďže stabilné zmluvné vzťahy neexistujú.

"V minulosti sa nadprodukcia, ktorú poľnohospodári nevedeli predať, spracovala v mraziarňach alebo konzervárňach. Momentálne je tento sektor v úplnom rozklade a dodávať čerstvú zeleninu na trh predstavuje pre poľnohospodárov veľké riziko. Sú plodiny, ktoré sa dajú uskladniť, ale napríklad paprika a melóny sa nedajú. Produkciu treba zrealizovať do štyroch dní," skonštatoval prezident únie.

Tohtoročné ceny zeleniny oproti minulému roku značne stúpli. Kým vlani pestovatelia predávali kapustu za 0,07 eura za kilogram, teraz sa predáva za 0,25 eura za kilogram. Mrkvu vlani predávali za 0,10 eura za kilogram, tento rok za 0,30 eura za kilogram.

"V cenách sú také výkyvy, že prvovýrobca alebo pestovateľ ťažko plánuje. Ten, kto už má vybudované veľké sklady, triedičky a linky, nemá na výber, musí v tom pokračovať. Menší alebo strední pestovatelia sa prispôsobia požiadavkám trhu a vedia vypustiť pestovanie plodiny. Veľkí, zameraní na hypermarkety, ich dokážu zásobovať počas celého roka," povedal Horváth. K tomu sú však potrebné dobre vybudované sklady a podmienkou je aj, aby bola zelenina vytriedená, vyčistená a umytá. Pestovatelia, ktorí si doteraz prevádzky nevybudovali, majú túto možnosť a môžu dostať podporu na projekty aj z fondov Európskej únie. Avšak, ako skonštatoval prezident únie, s obchodnými reťazcami na Slovensku sa obchoduje ťažko. "Boli roky, keď čo sa týka cien aj množstva poľnohospodári doplácali na pestovanie zeleniny. Bolo tomu tak aj vlani," povedal Horváth.

Časť agropodnikov, ktoré nevedia umiestniť svoj tovar v obchodných reťazcoch, sa snaží predať produkciu v regióne nielen do malých obchodov, ale aj do škôl, menších skladov, alebo predávať zeleninu z dvora. Ide, ako povedal Horváth, o kvalitnejší tovar, než ten, ktorý je na pultoch obchodných reťazcov a pokiaľ sa kupuje priamo z farmy, niet podľa neho ani rozdielu v cenách.