Mnohí farmári uvažujú o zastavení svojich aktivít pre obrovské účty za energie, čo ešte ohrozuje dodávky potravín.
Autor TASR
Paríž 24. septembra (TASR) - Drahé energie netrápia len továrne, ale aj pestovateľov zeleniny v celej severnej a západnej Európe. Mnohí farmári uvažujú o zastavení svojich aktivít pre obrovské účty za energie, čo ešte ohrozuje dodávky potravín. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Emmanuel Lefebvre vyprodukuje na svojej farme v severnom Francúzsku tisíce ton čakanky ročne, no tento rok zvažuje, či vôbec zvládne ochromujúce náklady na energiu.
Prudký nárast cien elektriny a plynu ovplyvní plodiny pestované cez zimu vo vyhrievaných skleníkoch, ako sú paradajky, papriky a uhorky, aj tie, ktoré je potrebné umiestniť do chladiarní, ako sú jablká, cibuľa či čakanka.
Európski farmári preto varujú pred nedostatkom niektorých druhov zeleniny. To spolu so skokom v cenách môže viesť k tomu, že supermarkety prejdú na odber väčšieho množstva tovaru z teplejších krajín, ako sú Maroko, Tunisko, Egypt a Turecko.
Rastúce ceny plynu a elektriny sú podľa farmárov najväčšími nákladmi, ktorým čelia pestovatelia zeleniny v skleníkoch.
"V najbližších týždňoch by som mal plánovať sezónu, ale neviem, čo robiť," povedal Benjamin Simonot-De Vos, ktorý pestuje uhorky, paradajky a jahody južne od Paríža. Dodal, že dvaja farmári, ktorí už dostali zmluvu na cenu elektriny pre budúci rok, sa posťažovali, že je 10-krát vyššia ako v roku 2021.
"Ak to bude takto, nemá zmysel začínať ďalší rok. Nie je to udržateľné," skonštatoval.
Poľnohospodári nebojujú len so špirálovito stúpajúcimi cenami energií. Rastú im aj náklady na hnojivá, balenie a dopravu, čo ohrozuje ich marže.
"Čelíme zvýšeniu celkových výrobných nákladov," povedal Johannes Gross, zástupca manažéra predaja v nemeckom družstve Reichenau-Gemüse, ktorého skleníky pokrývajú približne 60 hektárov. Energia podľa neho predstavuje polovicu až dve tretiny dodatočných nákladov.
"Niektorí kolegovia uvažujú o tom, že nechajú svoje skleníky prázdne. Nikto nevie, čo bude na budúci rok," dodal.
Holandská skupina zo "skleníkového priemyslu" Glastuinbouw Nederland tvrdí, že až 40 % z jej 3000 členov je vo finančnej tiesni.
Dokonca aj v krajinách zaliatych slnkom, ako je Španielsko, pestovatelia ovocia a zeleniny zápasia s 25-% nárastom nákladov na hnojivá.
Podľa Jacka Warda, riaditeľa britskej asociácie pestovateľov, produkcia ovocia a zeleniny sa tak začne presúvať do teplejších oblastí.
"Výroba sa bude presúvať stále ďalej na juh, dole cez Španielsko do Maroka a Afriky," upozornil Ward.
Emmanuel Lefebvre vyprodukuje na svojej farme v severnom Francúzsku tisíce ton čakanky ročne, no tento rok zvažuje, či vôbec zvládne ochromujúce náklady na energiu.
Prudký nárast cien elektriny a plynu ovplyvní plodiny pestované cez zimu vo vyhrievaných skleníkoch, ako sú paradajky, papriky a uhorky, aj tie, ktoré je potrebné umiestniť do chladiarní, ako sú jablká, cibuľa či čakanka.
Európski farmári preto varujú pred nedostatkom niektorých druhov zeleniny. To spolu so skokom v cenách môže viesť k tomu, že supermarkety prejdú na odber väčšieho množstva tovaru z teplejších krajín, ako sú Maroko, Tunisko, Egypt a Turecko.
Rastúce ceny plynu a elektriny sú podľa farmárov najväčšími nákladmi, ktorým čelia pestovatelia zeleniny v skleníkoch.
"V najbližších týždňoch by som mal plánovať sezónu, ale neviem, čo robiť," povedal Benjamin Simonot-De Vos, ktorý pestuje uhorky, paradajky a jahody južne od Paríža. Dodal, že dvaja farmári, ktorí už dostali zmluvu na cenu elektriny pre budúci rok, sa posťažovali, že je 10-krát vyššia ako v roku 2021.
"Ak to bude takto, nemá zmysel začínať ďalší rok. Nie je to udržateľné," skonštatoval.
Poľnohospodári nebojujú len so špirálovito stúpajúcimi cenami energií. Rastú im aj náklady na hnojivá, balenie a dopravu, čo ohrozuje ich marže.
"Čelíme zvýšeniu celkových výrobných nákladov," povedal Johannes Gross, zástupca manažéra predaja v nemeckom družstve Reichenau-Gemüse, ktorého skleníky pokrývajú približne 60 hektárov. Energia podľa neho predstavuje polovicu až dve tretiny dodatočných nákladov.
"Niektorí kolegovia uvažujú o tom, že nechajú svoje skleníky prázdne. Nikto nevie, čo bude na budúci rok," dodal.
Holandská skupina zo "skleníkového priemyslu" Glastuinbouw Nederland tvrdí, že až 40 % z jej 3000 členov je vo finančnej tiesni.
Dokonca aj v krajinách zaliatych slnkom, ako je Španielsko, pestovatelia ovocia a zeleniny zápasia s 25-% nárastom nákladov na hnojivá.
Podľa Jacka Warda, riaditeľa britskej asociácie pestovateľov, produkcia ovocia a zeleniny sa tak začne presúvať do teplejších oblastí.
"Výroba sa bude presúvať stále ďalej na juh, dole cez Španielsko do Maroka a Afriky," upozornil Ward.