Bratislava 31. mája (TASR) - Svet je v globálnej vojne. Nemilosrdným bojiskom sú devízové trhy, kde sa silné štáty snažia prostredníctvom ovplyvňovania menových kurzov získať ekonomické výhody na úkor druhých. Výrazom toho je aj oslabovanie eura, ktoré bude pokračovať, najmä pre odchod Grécka z eurozóny. To sa javí ako čoraz reálnejší scenár, povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky hlavný analytik Swissquote Bank Peter Rosenstreich.


-V Bratislave ste hovorili najmä o menových vojnách. Okrem Európskej centrálnej banky (ECB) uvoľnili v tomto roku menovú politiku aj ďalšie krajiny. Je to teda aktuálna téma?-

Myslím si, že áno. Ako inak nazvať súčasné globálne prostredie, ktoré ovplyvňuje množstvo manipulácií a intervencií zo strany centrálnych bánk. Ich cieľom je oslabiť kurzy mien, tým ich spraviť konkurencieschopnejšími a získať tak výhody pre exportérov svojej krajiny. Možno to nie je skutočná vojna, no často sa tento výraz používa medzi odborníkmi. V porovnaní s minulosťou sa však zmenila podoba týchto konfrontácií. Kým vtedy mali podobu veľmi silných a rýchlych menových intervencií, súčasnosti je to pomalší a jemnejší proces. Ide o verbálne intervencie, pokles úrokových mier alebo o tlačenie nových peňazí do obehu, čiže kvantitatívne uvoľňovanie. Tieto nástroje využívajú centrálne banky v súčasnosti často a systematicky. Od finančnej krízy sa nachádzame v období globálnej stagnácie. Ekonomický rast dosahuje historicky najnižšie hodnoty a rovnako je nízka aj inflácia.


-Vlani na jeseň došlo k výraznému pádu kurzu eura, ktorý sa v priebehu niekoľkých týždňov znížil až o tretinu. Aj to považujete za súčasť menovej vojny?-

Áno, samozrejme. Politici to nepriznajú, ale realita je jasná. Všetci videli, aký mala úspech Americká centrálna banka (FED) s kvantitatívnym uvoľňovaním, ako sa jej podarilo naštartovať ekonomiku vďaka slabšiemu doláru. Podobným príkladom bolo Japonsko s rovnakým opatrením centrálnej banky a opäť slabý jen oživil tamojšie hospodárstvo. Šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi si to veľmi dobre uvedomil. Nemecké štátne dlhopisy s desaťročnou platnosťou sa predávali s úrokovými sadzbami 0,3 až 0,4 percenta, a to je mimoriadne málo. Len samotné nízke úrokové sadzby nedokážu spasiť a rozbehnúť ekonomiku. Na druhej strane oslabené euro prináša komparatívnu výhodu pre exportérov a stimuluje výrobu v eurozóne.


-Slabšie euro je teda v záujme eurozóny...-

Presne tak a dokazujú to štatistiky obchodnej bilancie, výroby a pracovného trhu. Rovnako vidno aj rastúcu dôveru v budúci priaznivý ekonomický vývoj vďaka slabšiemu euru. Tento ukazovateľ je na výrazne vyššej úrovni ako pred dvanástimi mesiacmi. Zároveň je mimoriadne dôležitý, lebo keď ľudia neveria v priaznivý vývoj a budúcnosť, potom menia aj svoje spotrebiteľské a investičné návyky negatívnym spôsobom. V súčasnosti však oslabené euro vrátilo dôveru v eurozónu.


-Kto sú hlavní hráči v súčasných menových konfliktoch?-

Pravidlá určujú najväčšie a najsilnejšie krajiny, USA, Japonsko, Čína, EÚ. Na nich jednoznačne vidno, ako medzi sebou bojujú prostredníctvom menových kurzov.


-Aké riziká môžu priniesť menové vojny medzi silnými globálnymi hráčmi?-

Spomeniem niekoľko rizík. Napríklad je to znižovanie hodnoty prostredníctvom tlačenia peňazí a umelého vytvárania likvidity. To, čo robia centrálne banky, je eróziou monetárneho systému. Sú aj sekundárne riziká. Čína devalvuje svoju menu a tým vytvára tlak na menšie krajiny v regióne juhovýchodnej Ázie, ako je Vietnam, Malajzia, Indonézia, Thajsko. Na čínske zníženie úrokových sadzieb musia potom reagovať aj tieto štáty. Thajsko malo v posledných rokoch úroky nastavené pomerne vysoko v porovnaní so susedmi v regióne. To zároveň spôsobilo, že thajská mena baht mala výrazne najsilnejší kurz v oblasti. Výsledkom bol pokles exportu a dopytu po thajských výrobkoch. Preto muselo Thajsko pristúpiť k agresívnemu zníženiu úrokových sadzieb a tým aj k oslabeniu svojej meny s cieľom opäť dosiahnuť lepší vývoj obchodnej bilancie. Čo iné to je ako menová vojna? Menšie krajiny ako Thajsko môžu vždy utrpieť, keď si veľký štát ako Čína chce vylepšiť konkurenčnú pozíciu umelým ovplyvnením menového kurzu. Dlhá odpoveď na krátku otázku, ale taká je realita na globálnych finančných trhoch.


-Keď hovoríme o kvantitatívnom uvoľňovaní, znamená to viac peňazí v obehu. V ekonomickej teórii to však zároveň znamená, že viac peňazí prináša investície, spotrebu a tlak na rast cien. V EÚ to však nevidno. Inflácia sa stále drží na nule, či dokonca prechádza do deflácie. Aký je dôvod?-

Tieto peniaze sa v plnej miere nedostávajú do ekonomiky a vytvárajú bubliny v oblasti kapitálových aktív. Banky ich vo veľkej miere investujú do cenných papierov a nedávajú ich prostredníctvom úverov firmám a domácnostiam v miere, ako očakávala ECB. Toto sa stalo v predchádzajúcich desaťročiach v Japonsku a teraz sa s tým stretávame aj v Európe. Peniaze sa nedostávajú obehu, miera investícií sa významne nezvyšuje a tým chýba aj tlak na rast inflácie.


-Kto v Európe profituje najviac zo slabého eura? Motor EÚ, Nemecko, dokázalo vytvárať veľké prebytky obchodnej bilancie aj pri silnom eure...-

A pri slabom eure o to viac. Je to stimul pre ekonomiky, ktoré tvoria základ eurozóny, ako je Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Z neho potom dokážu profitovať, hoci menej, aj krajiny, ktoré sa nachádzajú na jej periférií, ako je Portugalsko alebo Grécko.


-Keď spomínate Grécko, aký osud mu predpovedáte? Ostane v eurozóne?-

Súčasné hodnoty gréckych dlhopisov sú neudržateľné. Jedinou alternatívou je ich drastická reštrukturalizácia alebo odpustenie časti dlhov. Nanešťastie, nevidno vôľu veriteľov odpísať časť gréckych dlhov. Riešením môže byť odchod Grécka z eurozóny.


-Poškodilo by to eurozónu?-

Eurozóna si za päť rokov posilnila obranné mechanizmy, ktoré môže využiť v prípade odchodu Grécku. Preto si myslím, že technicky je toto riziko pre euro zvládnuteľné. Na druhej strane, vidím psychologické riziko, ktoré by mohli citlivo vnímať finančné trhy. Ak opustí eurozónu jedna krajina, tak je otázne zotrvanie aj všetkých ostatných. Tým by mohlo prísť euro o dôležitú a dlho budovanú stabilitu. Táto obava je zároveň dôvodom, prečo sa neustále rokuje a hľadá cesta, ako Grécko udržať v eurozóne. No v súčasnosti túto možnosť nevidím ako reálnu.


-Kedy by mohlo dôjsť k odchodu?-

Nemusí to vôbec dlho trvať. Grécko má problémy s hotovosťou, je veľmi blízko bankrotu, a to by v ďalšom kroku znamenalo aj jeho odchod z eurozóny. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by to však gréckej ekonomike pomohlo.


-Euro by to však oslabilo, minimálne z krátkodobého hľadiska...-

My očakávame, že euro sa do konca roka dostane na úroveň parity s dolárom. Rozhodujúci podiel na tom bude mať zhoršujúci sa vývoj v Grécku.


-Euru by, naopak, mohlo pomôcť zrušenie vzájomných sankcií s Ruskom. Dá sa to očakávať v dohľadnom horizonte?-

Myslím si, že tieto sankcie už nebudú dlho trvať. Naznačilo to aj nedávne stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina so šéfom americkej diplomacie Johnom Kerrym. Predstavy o úlohe Ruska a západných krajín v regióne sa začínajú zbližovať. Normalizácia vzájomných vzťahov bude pokračovať.