Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Známe pivo sa varí v Dubline už od polovice 18. storočia. Ale takmer každá fľaša či plechovka tohto piva prekročí dvakrát hranice medzi Írskom a Severným Írskom.
Autor TASR
Dublin 8. apríla (TASR) - Pivo Guinness, jedna z najkultovejších írskych exportných značiek, sa môže stať ukážkovým príkladom negatívnych dôsledkov rozhodnutia Británie vystúpiť z Európskej únie (EÚ) a odísť aj z jednotného európskeho trhu.
Známe írske pivo sa varí v St. James’s Gate pri rieke Liffey v Dubline už od polovice 18. storočia. Ale takmer každá fľaša či plechovka tohto piva prekročí dvakrát hranice medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, kým sa dostane ku konzumentom.
Ingrediencie na výrobu piva pochádzajú totiž z celého Írska. Privezú sa do pivovaru v Dubline, kde sa z nich uvarí pivo. To sa naplní do tankerov, známych aj pod prezývkou strieborné náboje, a odvezie do Belfastu v Severnom Írsku, kde sa plní do fliaš a plechoviek. Odtiaľ sa vracia späť na juh, do Írska, odkiaľ sa distribuuje. Práve Guinness je tak názornou ukážkou toho, aké problémy môže priniesť brexit, keďže Británia má s EÚ len jednu hranicu na súši - a to medzi svojou provinciou Severné Írsko a Írskom.
A hoci politici a diplomati v Dubline, Londýne a v Bruseli tvrdia, že nedôjde k obnoveniu hraničných kontrol, ktoré naposledy fungovali za čias sektárskeho konfliktu v Severnom Írsku, realita môže byť oveľa komplikovanejšia.
Podľa Roberta Murphyho, bývalého predstaviteľa írskej colnej a daňovej správy, ktorý neskôr pracoval v Európskej komisii v Bruseli, po odchode Británie z EÚ bude musieť tok tovarov a služieb cez hranice podliehať nejakej kontrole.
Hraničné kontroly pritom začali miznúť až po roku 1990, keď britká a írska vláda s podporou EÚ sprostredkovali mierovú dohodu medzi polovojenskými jednotkami severoírskych katolíkov a protestantov. Katolíci v konflikte bojovali za zjednotenie Írska a protestanti sa snažili udržať status quo.
Íri tak môžu dnes bez cla prevážať tovar a nakupovať na oboch stranách hranice, akurát na jednej platia v eurách a na druhej v britských librách. Objem cezhraničnej obchodnej výmeny sa odhaduje na viac ako 3 miliardy eur ročne.
Pre spoločnosť Diageo so sídlom v Londýne, vlastníka značky Guinness, to znamená, že jej kamióny môžu prechádzať z juhu na sever a späť bez prekážok. Každý rok podniknú zhruba 13.000 jázd. Ak sa k tomu pridá aj transport whiskey a likéru Baileys stúpne počet jázd na 18.000.
Zavedenie hraničných kontrol môže priniesť zdržanie na hraniciach od 30 minút do jednej hodiny, čo zvýši náklady na každú jazdu o zhruba 100 eur. A iba pre toto môžu stúpnuť náklady Diageo na výrobu Guinnessu a ďalších značiek piva v Írsku o 1,3 milióna eur.
Vedenie firmy uviedlo, že bude spolupracovať s britskou a írskou vládou na hľadaní riešenia.
Ústav pre hospodársky a sociálny výskum odhaduje, že brexit môže zredukovať tok tovaru medzi Írskom a Britániou až o 20 %.
Pre veľké firmy ako je Diageo a značky typu Guinness môže byť riešením nejaká forma elektronického značenia alebo obchodného programu, pripustil Murphy, podľa ktorého ani colníci nechcú mrhať časom. Ale nebude to jednoduché, upozornil.
Známe írske pivo sa varí v St. James’s Gate pri rieke Liffey v Dubline už od polovice 18. storočia. Ale takmer každá fľaša či plechovka tohto piva prekročí dvakrát hranice medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, kým sa dostane ku konzumentom.
Ingrediencie na výrobu piva pochádzajú totiž z celého Írska. Privezú sa do pivovaru v Dubline, kde sa z nich uvarí pivo. To sa naplní do tankerov, známych aj pod prezývkou strieborné náboje, a odvezie do Belfastu v Severnom Írsku, kde sa plní do fliaš a plechoviek. Odtiaľ sa vracia späť na juh, do Írska, odkiaľ sa distribuuje. Práve Guinness je tak názornou ukážkou toho, aké problémy môže priniesť brexit, keďže Británia má s EÚ len jednu hranicu na súši - a to medzi svojou provinciou Severné Írsko a Írskom.
A hoci politici a diplomati v Dubline, Londýne a v Bruseli tvrdia, že nedôjde k obnoveniu hraničných kontrol, ktoré naposledy fungovali za čias sektárskeho konfliktu v Severnom Írsku, realita môže byť oveľa komplikovanejšia.
Podľa Roberta Murphyho, bývalého predstaviteľa írskej colnej a daňovej správy, ktorý neskôr pracoval v Európskej komisii v Bruseli, po odchode Británie z EÚ bude musieť tok tovarov a služieb cez hranice podliehať nejakej kontrole.
Hraničné kontroly pritom začali miznúť až po roku 1990, keď britká a írska vláda s podporou EÚ sprostredkovali mierovú dohodu medzi polovojenskými jednotkami severoírskych katolíkov a protestantov. Katolíci v konflikte bojovali za zjednotenie Írska a protestanti sa snažili udržať status quo.
Íri tak môžu dnes bez cla prevážať tovar a nakupovať na oboch stranách hranice, akurát na jednej platia v eurách a na druhej v britských librách. Objem cezhraničnej obchodnej výmeny sa odhaduje na viac ako 3 miliardy eur ročne.
Pre spoločnosť Diageo so sídlom v Londýne, vlastníka značky Guinness, to znamená, že jej kamióny môžu prechádzať z juhu na sever a späť bez prekážok. Každý rok podniknú zhruba 13.000 jázd. Ak sa k tomu pridá aj transport whiskey a likéru Baileys stúpne počet jázd na 18.000.
Zavedenie hraničných kontrol môže priniesť zdržanie na hraniciach od 30 minút do jednej hodiny, čo zvýši náklady na každú jazdu o zhruba 100 eur. A iba pre toto môžu stúpnuť náklady Diageo na výrobu Guinnessu a ďalších značiek piva v Írsku o 1,3 milióna eur.
Vedenie firmy uviedlo, že bude spolupracovať s britskou a írskou vládou na hľadaní riešenia.
Ústav pre hospodársky a sociálny výskum odhaduje, že brexit môže zredukovať tok tovaru medzi Írskom a Britániou až o 20 %.
Pre veľké firmy ako je Diageo a značky typu Guinness môže byť riešením nejaká forma elektronického značenia alebo obchodného programu, pripustil Murphy, podľa ktorého ani colníci nechcú mrhať časom. Ale nebude to jednoduché, upozornil.
