Brusel 20. februára (TASR) - Ministri financií eurozóny (Euroskupina) sa dnes stretli na rokovaniach v Bruseli v nádeji, že sa im podarí prelomiť patovú situáciu týkajúcu sa plánu finančnej pomoci Grécku. Rokovania medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi sú už niekoľko mesiacov na bode mrazu, čo vyvoláva znepokojenie finančných trhov.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem pred novinármi uviedol, že netreba hovoriť o akejsi kríze v súvislosti s rokovaniami o Grécku. Upozornil, že táto krajina robí hospodárske reformy, v ktorých treba pokračovať a posilniť ich, čo je v záujme Grécka, aj v záujme eurozóny.

Aj minister financií SR Peter Kažimír po príchode na zasadnutie Euroskupiny pripomenul, že hospodárske výsledky Grécka boli za minulý rok lepšie, než sa čakalo. Dal za pravdu šéfovi Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klausovi Reglingovi, že Grécko vďaka neočakávane pozitívnemu rozpočtovému vývoju bude potrebovať menšiu finančnú pomoc od medzinárodných veriteľov, než sa dohodlo v treťom záchrannom balíku.

"Je to dobrá správa pre Euroskupinu, ale kľúčové je to pre Grécko. Za to, čo urobili. Ich výsledky hospodárenia za minulý rok sú lepšie, ako boli plánované," skonštatoval Kažimír.

Minulý týždeň (16.2.) grécka vláda naznačila možnosť "principiálnej politickej dohody" počas dnešných rokovaní Euroskupiny, alebo aspoň "dohodu o dohode" s jej hlavnými veriteľmi - Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF). Kažimír upozornil, že dnešné rokovania nie sú stavané na takúto dohodu, ale potvrdil nevyhnutnosť návratu expertov zo strany veriteľov do Atén.

Dijsselbloem sa pred novinármi trochu snažil zľahčiť otázku európskeho volebného roku, keď v spojitosti s gréckou krízou poukázal, že každý rok sa niekde v EÚ konajú voľby. Kažimír však priznal, že veriteľské krajiny, ktoré tohto roku čakajú dôležité voľby, ako sú Holandsko, Francúzsko či Nemecko, sú vystavené istému riziku, pretože "Grécko nie je dobrá téma v predvolebnej kampani". Túto skutočnosť by si podľa jeho slov mala uvedomiť aj grécka vláda.

Grécka strana si je vedomá, že na získanie ďalšej tranže z tretieho programu finančnej pomoci dohodnutého v roku 2015 potrebuje jasnú dohodu s medzinárodnými veriteľmi. Teoreticky má Grécko čas na dosiahnutie dohody do júla, dovtedy musí splatiť svoje pohľadávky vo výške sedem miliárd eur.

MMF, ktorý sa finančne podieľal na prvých dvoch záchranných balíkoch pre Grécko (2010 a 2012), sa teraz nenáhli zúčastniť sa aj na treťom programe. MMF nezdieľa reformný optimizmus eurozóny, ktorá ráta s ambicióznym rozpočtovým prebytkom Grécka - na úrovni 3,5 % HDP v roku 2018. Medzinárodný menový fond prebytok odhaduje v tomto roku len na 1,5 %.

O posune v spoločných postojoch EÚ a MMF v otázke tretieho balíka pre Grécko budú rokovať v stredu v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová a šéfka MMF Christine Lagardeová. V ten istý deň do Berlína pricestuje aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

"Bude to stretnutie silných dám k téme, ktorá je veľmi dôležitá. Nečudujem sa tomu stretnutiu, pretože pre Nemecko pred voľbami je dôležité vyriešiť rébus, či s MMF, alebo bez MMF", uviedol v závere Kažimír.